Alles hat ein Ende nur die Wurst hat zwei

Tak a je to tu - dnes som si pozicala nemecke porekadlo, ktore sa mi (priznavam uprimne, ze hlavne kvoli tym klobaskam v nom ). Hoci jeho preklad je uplne zjavne zavadzajuci - bud napisem "Vsetko ma raz koniec, len klobaska dva" alebo "Vsetko ma jeden koniec, len klobaska dava" - ani jedno z toho sa mi nepaci a preto som sa v nadpise drzala "originalu".
Jazykove disputy ale nic nemenia na fakte, ze je to pravda! Aj o klobaske (celkom sa na tie svoje, co mam v mrazaku tesim ), aj o mojej ceste, ktora sa (vlastne uz dnes, lebo aj tu je uz po polnoci) konci.
Do odletu zostavaju posledne hodiny.
Batozina je pobalena, odvazena - musim uprimne priznat, sama som prekvapena, ze som sa zmestila - predovsetkym do vahoveho limitu. Odkedy mozem mat aj pri zaoceanskych letoch len jednu batozinu, je to naozaj problem. Lebo to nie je iba o tom, co si nesiem domov ja sama - robim "postara" aj inym, ci uz clenom rodiny alebo priatelom svojich deti, co zneuzili moje dobre srdce. Tak sa nejak stalo, ze hoci som sa sebeviac snazila, nepodarilo sa mi pribalit si ani jednu z mojich vnuciek - ani tu mensiu, hoci tam som do poslednej chvile prechovavala nadej, ze sa to snad nejak podari
Co uz - budem musiet vydrzat do buduceho leta - Lucia slubila, ze pridu na Barcinu promociu. Babulky male nebudu dlho opustene, tri dni po mojom odchode dorazi Kiska a zostane skoro az do konca leta, takze "slovensky vplyv" zostane zachovany. Bude sa veru mat co obracat - Alex nielen ze nebude chodit do skolky (ved su prazdniny), ale je zapisana na dva "kurzy" - na kurz varenia a princeznovsku tanecnu. No a kedze pocas jedneho z nich bude mat Chris sustredenie so svojimi zapasnikmi, tak bude musiet bravat so sebou aj malicicku Zoe. Dobry trening, co? Bude z nej celkom urcite raz velmi dobra mamina, ved to je na nezaplatenie, ked si to vsetko moze clovek vyskusat "na necisto" na cudzich detoch (tie sa veru vychovavaju najlahsie).
Tak uz len dopijem poslednu Coronu, ulozim sa do postele a budem snivat - o navrate domov, o tom co ma caka, ake prekvapenia mi rodinka doma nachystala (preraba sa kupelka - bude treba upratovat, dcery sa vyhrazaju, ze sporak aspon do vianoc nechcu ani vidiet,... - no neviem, ci tu radsej nezostanem).
A samozrejme, budem spominat - na vsetko, co som tu zazila, na tu krasnu babatkovsku vonu, ktorou som sa cely ten mesiac opajala, na srdecnost ludi okolo mna (len vcera mi svatka hovorila - nechod domov, zostan tu s nami) a tiez na tieto vecerne chvile, ked som sa s vami delila o svoje zazitky. Vsetko mi to bude chybat
No co uz - zazvonil zvonec, rozpravky je koniec
Ale neplacte, minimalne jedno pokracovanie mojej odysey vas este caka - ved vam musim povedat, ako som sa dostala domov