Hohe kopce - piknik pri Mooserboden

Už sme tu z výletu. Vyprala som päť sedemkilových pračiek. Čisté prádlo mám pekne krásne rozložené po celej obývačke, to aby som v tom zhone náhodou nezabudla, že sme voľakde boli. Syna som stihla vypraviť na preteky a .... potrebujem dovolenku. (giggle) :-D (rofl) Tento rok sme si dali dovolenkovú premiéru v rakúskych Alpách, ako sme neskoro zistili, asi v ich najrušnejšej časti, v Kaprune.

Cestu z východu Slovenska sme si pre istotu rozdelili na dva dni. Aj tak sme sa nevyhli gramofónovej otázke našej najmladšej "Už sme tu?" Deťom zase rástli rohy z môjho nadšenia z vysokých kopcov, ktoré sa pomaly ale isto rysovali s približujúcim sa cieľom našej cesty. Autom sa ozývalo moje "Jééj, hohe kopec ..." :-D V preklade hohe po nemecky vysoký, aj keď sa mi dcéra márne snažila vysvetliť, že sa to aj skloňuje. (rofl)

Pri príchode do Kaprunu, väčšej podhorskej "turistickej" dediny nás zarazili, obrovské stožiare, na nich káble, tiahnuce sa celou dolinou. Neviem, prečo mi ako "elektrikárke" nedošlo, že keď je nad dolinou prečerpávacia elektráreň, budú tam asi aj káble. Zmorení sme sa ubytovali v dvoch "pidi" izbách, po traja ľudia. Hotel nás trochu sklamal, aj keď som vďaka recenziám na nete, veľké očakávania nemala. Z jednej strany na strmých kopcoch trónili obrovské stožiare, z druhej strany bola cesta a za ňou kravín. (giggle) Napriek tomu som sa rozhodla, že si dovolenku nenechám pokaziť. Dala som si neľahkú úlohu, pri štyroch deťoch od 8 do 20 rokov, ich rôznych predstavách o oddychu ...,chce to riadnu dávku fantázie, organizačného talentu a nadhľadu. :-)

Prvý deň sme sa rozhodli pozrieť si dve priehrady v údolí nad hotelom. V Rakúsku majú pre návštevnikov pripravených toľko dostupných lákadiel aj pre menej zdatných turistov, mamičky s kočiarmi .. a skvelé služny k tomu. K priehrade sme sa vyviezli autobusmi cez zopár tunelov s prestupom a presunom prostredníctvom plošinovej lanovky až do výšky 2036 m. Tu sme sa rozdelili. Ja s maličkou sme si chceli spraviť piknik pri priehrade, manžel s troma staršími deťmi zase voľajakú turistiku. To čo malo byť menšou prechádzkou za ľadovcom, za zvrhlo na celkom veľké dobrodružstvo, ale to si nechám na inokedy. (blush) My s Tinkou sme si užili krásny deň. Pokus o prechádzku okolo priehrady sme vzdali, keď sme nedokázali prejsť rozbúrený potok, na ktorom bola strhnutá lavička.

Smutné sme sa vybrali k vode, kde sme našťastie stretli kamaráta svišťa - Zlatúšika, ako ho nazvalo moje dieťa. Objavili sme kamienkové stavby a užili si krásne dve hodiny pri pokuse postaviť voľačo podobné.

Potom sme sa prešli späť na začiatok priehrady, posilnili sa horúcou čokoládou, kochali sa kravami a spoza mrakov občas vykukujúcimi "hohe" kopcami. Dieťa sa vybláznilo na krásnom detskom ihrisku, ktoré sú v Rakúsku na každom kroku. Tinka ma ukecala, aby sme vyliezli na jeden "kopček", za pekným výhľadom. Prebehli sme aj malé technické múzeum venované stavbe priehrady.

Dole sme sa autobusmi odviezli okolo štvrtej s tým, že našich turistov počkáme pri parkovisku, cca 3km od nášho hotela. V tejto fáze skončil náš pekný deň a začalo vzrušo, keď sa zvyšok rodiny nevrátil posledným autobusom o piatej. Však pešo z priehrady k autu je len 3,5 hodiny. :-O Ale o tom potom. K priehradám by som sa vrátila aj hneď, napriek tomu, že sú to technické stavby, krásne zapadajú do scénerie hôr, služby pre turistov boli ako skoro všade na vysokej úrovni. Pridávam zopár fotiek, ktoré sa podarilo nafotiť s mini foťáčikom malej devy, lebo tie lepšie okupovala naša slávna turistická výprava.