Ja a on za hranicou všedných dní III.

Alebo - Skoro hapyend
Krásne zmordovaní naháňaním tatranských štítov sme okolo pol tretej zaliezli do postele. Iba film sme kukali naozaj, dokoca ten istý. Tajný sen rodičov štyroch detí, mať v sobotu poobede pokoj svätý. O štrtej zapínali vo welness centre saunu a tak sme si dali repete. Súkromia sme už mali pomenej, nároční sme my, tak sme kombinovali sauny, bazén, aby sme o nikoho nezakopávali. Na to som expert, kombinácie, variácie ...

Zato večera bola sólo len pre nás dvoch. Po veľkej štvrtkovej akcii hotel zíval prázdnotou a tak sme sa v reštaurácii usadili uprostred. Na stole horela sviečka a len zlaté rybičky vo veľkom aqarku, polonahé slečny na stenách a pobehujúci časník, rušili romantiku jak "bejk". Čerešničkou na šľahačke bol opäť skvelý koláčik, tentoraz tvarohový s čučoriedkami. Neviem, prečo si tu teraz robím chute. Drahému som odklepla, že ideme rozchodiť plný žalúdok, pobehovaním okolo biliardového stola a naháňaním sa za pestrofarebnými guľami. Poniektoré som aj trafila, horšie to už bolo s jamkami. Doľahla na mňa únava z čerstvého horského vzduchu, či čoho a tak v závere, už hral drahý len sám proti sebe a čuduj sa svete zase vyhrával. Pomaly som sa doplazila do izby a už ozaj spala spánkom spravodlivým.

V nedeľné ráno bola zas bojová porada, tentokrát sme riešili dilemu Popradské pleso alebo Hrebienok a Malá, či Veľká studená dolina. Raňajky nemali chybu a po nich prišlo na rad balenie. S veľkou nostalgiou sme opúšťali príjemný hotel Hubert, mieriac si to ešte raz a naposledy k Vysokým Tatrám. Výhľad zo zubačky cestou na Hrebienok na cintorín Tartanských lesov, bol veľmi smutný aj snehu bolo pomenej. Zaručene, pre naše rozveselenie vykuklo zubaté slniečko aby nám častejšie, ako predchádzajúci deň ponúklo pohľad pre vyvolených na krásne zasnežené štíty.

Vybrali sme si ľahšiu prechádzku k Zámkovského chate. Chvíľami snežilo, miestami všetko zahalila hmla a pár krásnych okamžikov nás zohrievalo slniečko. Ja som pobehovala ako malé dieťa, "Aha pozri aká nádhera, rýchlo foť" Môj drahý samozrejme z veľkým nadšením zvečňoval kopčiská, ktoré sa kde tu ukázali v plnej kráse, aby ich o chviľu znova nebolo. Aj vodička zurčala, či veľký vodopád, ja vodu milujem a tak som sa vytešovala, koľko do mňa vošlo. Viete si predstaviť aj modrú oblohu bolo vidieť, joj toľká krása nad vysoko sa čnejúcimi vrcholkami. Ja Tatry milujem a samozrejme môjho drahého, ten je prvý v poradí.

Na Zámkovského chate, to tam asi pred týždňom pobehovali, nezvyčajne skoro prebudené medvede, sme si dali čajík a začali pomaly rekapitulovať náš romanticko - relaxačno - dobrodružný výlet. Chvalabohu, že až pri spiatočnej ceste na Hrebienok si drahý prečítal výstrahu "Pozor nebezpečenstvo padania lavín, vstup len na vlastné nebezpečenstvo", alebo nejak podobne. Obaja sme nechápali, prečo to nebolo viditeľné cestou do hôr. Pri terajšej situácii v Tarách by som asi mala veľké obavy aj pri takejto prechádzke, akú sme vtedy absolvovali. Všetko ma svoje pre a proti a hory sú zradným pánom. Nám však dopriali veľa svojej krásy a dušehojivej energie, verím, že sa tam v lete opäť vyberieme.

Joj, ako sa nám nechcelo ísť domov, ale už nás netrpezlivo vyčkávali naše slniečka, alebo lepšie povedané zopár hurikánov. Privítanie bolo dostatočne búrlivé a veľmi rýchlo a kruto nás vrátilo do holej reality. Radšej ani rozoberať nebudem. Dozvedela som sa však, že moja najstaršia dcéra je šikovná nielen v škole, v športe, ale aj v domácnosti, len to pred nami veľmi šikovne tajila. Napriek studenej sprche doma, puberte sa medze nekladú, ma krásne hrejú milé spomienky na tak obyčajné chvíle, ktoré sú pre mnohým rodičov, len vysnenou fatamorgánou. Už znova viem prečo som si vzala môjho drahého za manžela. Ďakovnú reč radšej nepridám, alebo len veľmi krátko. Ďakujem všetkým, ktorý mali zásluhu na tom, že sme si mohli dopriať krátky úlet za hranicu všedných dní.

Skoro som zabudla. Môj test na útek z domu počas PMS dopadol na výbornú. Vrelo odporúčam všetkým dámam. Bola som kľudná ako anjel.