More a pláže v Dánsku - moja srdcovka

 Bez debaty vodu, čím väčšiu tým lepšie a "hohe" kopce milujem. Keďže Dánsko kopce nemá, no dobre nejaký by sa aj našiel, najvyšší ma tuším 170 m nad morom, užívala som si more. So mnou snáď aj celá naša mnohopočetná výprava. More a pláže v Dánsku majú neopakovateľnú atmosféru, všade inú. Kamienky a kamene, tu strieda piesok, upravené chodníky, lesná cestička či hrad ...

Už prvý večer, a to sme do nášho prenajatého domčeka prišli okolo pol desiatej večer, po ozaj náročnom dni, sme ešte utekali pozrieť more, vzdialené od nás pešo cca 14 minút. Ten pohľad stál za hriech. Každý deň sme si dopriali svoju dávku mora. Počasie bolo skvelé, v rozpätí od 19 - do 23 stupňov. more mohlo mať do 19°C. Občas sme zmokli, poniektorí sa aj zľahka spáliť stihli.

Našu prvú skutočnú pláž Nivo, ako všetky iné, striedal prístav pre "jachetnice"  

Opäť u nás, aj keď som bola miestami uťahaná z toľkého chodenia, prechádzka k moru sa nikdy neodmieta.  

Mólo je poznávacím znamením Dánskych pláži, aspoň tých čo sme stretli.

 Deti sme vyložili pri Múzeu moderného umenia Lussiana a my s drahým sme sa vybrali čvachtať sa k moru. Poniektorý sa aj kúpal v tej ľadovej vode a poniektorá len nohy močila.

Čo sme zažili, domáci zvyknú prísť na hodinku k moru. Zložia sa na móle, nahodia plavky, vykúpu sa, krátko presušia, prezlečú do suchého a poďho domov ... Obdivovala som jednu babku, zľahka zhrbená ..., bola zlatá ... Tá sa zložila na kamienkovej pláži, skvelá akupunktúra, zaplávala si v studenej vode, presušila sa, prezliekla do suchého, zobrala svoj bicykel .... Pre mňa pláž s najväčším čarom osobnosti, pod hradom Kronborg. V rýchlom slede sa tu striedali trajekty do Švédska. Len sa nám vybil foťák, tak fotiek je pomenej. Občas som mala pocit, že viac turistov obdivuje more, ako samotný hrad. Jedna z najkrajších a najväčších pláží v Dánsku Amager beach neďaleko letiska v Kodani. S mólami, zázemím, promenádou pre peších, cyklistov s možnosťou rôznych aktivít. Dažďovú prestávku, tu využívalo veľa bežcov.

Most do Švédska tróni nad opustenou plážou.

Naše prvé rande po daždi, tesne pred búrkou. Nádhera, také milujem. Aj keď blížiace sa hrmenie, mi nebolo celkom ukradnuté. Keď sme na záver utekali pred lejakom, schovali sme sa pod prístrešok s posilňovacími strojmi. To isté spravila aj jedna Ruska s tromi deťmi. Keď dážď trochu ustal, všetky naložila do vozíka pred bicyklom, no skoro všetky jedno nezbedné, najmladšie  chcelo stále cvičiť ... 

Mólo trochu inak, vyzeralo veľmi zaujímavo, aj s večerným osvetlením, šatňami ...

Čarovná pláž kúsok na mestečkom Helsingor povedľa lesíka s krásnym chodníčkom.

Moje obľúbene "bikiny". Takto si predstavujem plážové oblečenie.

Na chvíľu vykulo slnko.

Vĺn sme si užili pomenej.

Matúš a more. Naše obľúbené kúpanie.

Rozlúčka s Dánskom. Posledných pár hodín pred odletom sme sa opäť vybrali na veľkú pláž Amager Beach. Slnečný pohľad na obrázok kus vyššie.

Aj takéto zákutie sa tu nájde, ale samotná pláž ma zopár kilometrov, takýto pohľad je len jedným z mála.

Roztomilé vrtuľky a ja ofúknutá vetrom. Piesok som si ozaj užívala. Drahý opäť otužoval.

Pohľad zhora.

Z pláži Dánska sme toho videli ozaj len zlomok. Vraj najkrajšie sú na polostrove. My sme prešli len malú časť pobrežia na ostrove Sjaeland. Aj to málo, čo sme mali možnosť zažiť sa ma uchvátiloo. Fascinuje ma jednoduchá krása prírody, všade iná ...