Na Orave dobre - Kvačianska dolina

Počas nášho pobytu na Orave sme vďaka Ariese objavili ešte jedno krásne miesto - Kvačiansku dolinu. Počasie sme mali ideálne slnečno, len občas voľajaké mráčiky vykukli a príjemných 20°C. Keďže sme boli ubytovaní neďaleko Zuberca, vybrali sme sa do doliny z hora. Cesty kopcami i dedinkami k Veľkému Borovému, kde začínal náš výlet, boli tak uzučké. Intenzívne sme rozmýšľali ako nimi prejde autobus. Zrubové domčeky staré i tie nové, vsadené do nádhernej prírody však majú neopakovateľné čary.

Vo Veľkom Borovom sme zaparkovali auto a vybrali sa k ústiu doliny. Prechádzka poľnou cestou bola príjemná.

Pri rázcestí, kde sme zistili, že k mlynu to máme len kúsok.

Prechádzali sme krásnym chodníkom zelenou dolinou. Cestou ešte naši ešte hľadali dve "kešky", jednu úspešne, druhú až po nápovede, od podobne postihnutých cestou naspäť. Aj vodopád bol bol kúsok od cesty, len po suchom lete, ho veľmi nebolo.

Oblazy, tak sa nazýva miesto, kde je postavený mlyn nás príjemne prekvapili. Nádherné zákutie pri potoku lákalo na celodenný piknik, po akom naše najmladšie dieťa vždy túži.

Zhodou okolnosti cestou v aute rátala zvieratká, aké videla. Tak tu ich bolo dosť a všetko pritulné, poniektoré až nadmieru.  Sliepky naháňali každého turistu, ktorý si otváral baťoh. Kozy tie boli ešte lepšie, tie sa na jeden pár s jablkami doslovne vrhli.

Aj mačičky tam boli, dieťa si ich vychutnalo. Však doma sme ich nechali osem, aby jej smutno nebolo.  Ale bolo čo pozerať aj na iné, okrem prítulných zvierat. Prvé čo som začala riešiť, bolo, prečo sa dymí z pod strechy domu a nie komína.

Neskôr sa mi dostalo vysvetlenia, že voľakedy neboli na domoch komíny. Jednak za domy s komínmi sa platili dane. Na druhej strane v takýchto údoliach, kde Slnko svieti veľmi málo, sa takto sušila strecha, aby nesplesnivela. Aby  sa nechytila, rieši voľajaký lapač iskier.

Pozreli sme si aj funkčný mlyn z vonku aj z vnútra, aj keď počas našej návštevy, vodný mlyn poháňal gater - pílu.  Celé to bolo tak pekne priateľsky spravené, už len si posedieť a kochať sa a hlavne nejesť, takže piknik asi nie.

Možno aj preto sme ukecali našu najmladšiu na "prechádzku" Kvačianskou dolinou, aj keď sme šli skôr po úbočí kopcov povedľa, ako samotnou dolinou.

Cestou do Kvačian, kde dolina vlastné začína na opačnom konci, sme sa dozvedeli, že chodník, po ktorom sme šli bol voľakedy cestou, ktorá spájala Liptov s Oravou. Aj kvôli tomu tam bol mlyn. To by som ešte chápala, ale vraj bol cestou aj pre autá, možno do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Tak to sme si už ozaj nevedeli predstaviť. Cesta bola priúzka a miestami dosť strmá. Do Kvačian sa nám šlo dobre, však skoro stále dole kopcom.

Späť to už bolo veselšie, dieťa si zapriahlo dvoch mladých chlapov, najlepšie nie z rodiny, aby nemohla mňaukať, že nevládze.

Klasika sa mi potvrdilo, že trojhodinová turistika podľa máp chce dvojnásobok času. Výlet však určite stál za to. Trasa sa dá prispôsobiť aj najmenším turistom, z veľkého Borového k Oblazom - Mlyn.  Pre trošku zdatnejších je tu možnosť prejsť celú Kvačiansku dolinu, či už z Kvačian, alebo  z Borového tam a späť. A pre takých čo by sa im málilo je tu ešte susedná Prosiecka dolina, pre cestu späť.