
Dasa_ , Apponyiovská knižnica
Prosba znela - uvoľniť na jednu noc byt. Osemnáste narodeniny treba predsa osláviť. A tak sme začali hľadať, kam sa ne jeden deň a jednu noc podieť.
Nakoniec voľba padla na Oponice. Je to neveľká dedina v Topoľčianskom okrese. V podstate sme niečo počuli len o nejakej slávnej knižnici. Skutočnosť na mieste nás veľmi príjemne prekvapila.
Oponice boli v minulosti miestom, ktoré navšívili mnohí slávni ľudia. Tancovala tu slávna Josephine Baker, Theodore Roosevelt aj so svojimi bratmi, indický maharádža. Posledný žijúci majiteľ kaštieľov v obci bol veľký sveták. Študoval politické vedy v Oxforde, odtiaľ pochádzal široký okruh jeho známostí. Postupne sa mu podarilo prehýriť celý majetok.
Menší kaštieľ pripadol obci za neplatenie daní .
Väčší kaštiel zhabala banka. Kaštiel neskôr pripadol štátu, striedali sa v ňom inštitúcie, patril VŠP v Nitre. Po revolúcii veľmi schátral. Našťastie sa ho podarilo súkromným investorom opraviť. Dnes je v ňom hotel.
Okolo kaštieľa je aj nádherný udržiavaný anglický park
Podarilo sa zrekonštruovať aj nádhernú knižnicu, ktorú sem bývalí majitelia presťahovali z Viedne a Bratislavy. Obsahuje veľmi veľa vzácnych kníh. Dokonca najstaršia z nich je ešte rukou písaná. Knihy sú viazané v koži, tlačené na rôznych druhoch papiera. Záujemcovia môžu tieto knihy dokonca aj študovať. Písané sú v 12 jazykoch, precízne usporiadané podľa jednotlivých oborov.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti pochádzajúce z tohto rodu patrí Geraldína, ktorá sa v roku 1937 stala albánskou kráľovnou.
V menšom kaštieli je expozícia dobových predmetov z pozostalosti Apponyovcov, ktorú sa podarilo zachrániť. Okrem toho sa tam nachádza aj niekoľko spomienok na 2. svetovú vojnu v podobe trosiek lietadiel, ktoré spadli v Tríbečských vrchoch a milý Retro kútik.
V prípade pekného počasia je možné podniknúť výlet na zrúcaniny Oponického hradu. V obci sa nachádza aj kostol pravdepodobne z 12. storočia. V jeho podzemí sú hrobky bývalých pánov.
Zaujalo ma, koľko ľudí sa aktívne zaujíma o históriu, snaží sa skladať čriepky informácii, udržiavať to, čo je možné zachovať. A tiež ma prekvapilo, koľko historicky zaujímavých miest sa v takto malej obci dá nájsť. Rozhodne sa oplatí naplánovať výlet aj týmto smerom.
Tým kaštieľom, teda dvoma mala zabezpečenú vlastne prácu celá dedina. Ženy ako služobníctvo, muži okolo hospodárstva a v lesoch. A aj tie najchudobnejšie rodiny, ktoré mali kopec detí sa uživili. Vraj bývali poľovačky niekedy aj každý deň v týždni. No a deti chodili potom do lesa zbierať prázdne nábojnice. Tie sa upravili a napĺňali znova. Zrovna v menšom kaštiali majú take pomôcky, na ktorých ukazujú, jak to fungovalo.
V radovánkach sa ukazoval hlavne ten posledný. Keď bolo zle, tak postupne rozpredával na aukciach v Londýne tie vzácne knihy. Pár predal a mal na chvíľu vystarané.
Ktovie, ako by to bolo dopadlo, keby bol lepší hodpodár. Išli ťažké časy, vojny, znárodnenie.... On bol bez potomkov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Waw, nádhera, aj knižnica aj zreštaurovaný kaštiel
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádhera.
Inak, ja sa ani tomu poslednému majiteľovi kaštieľa nečudujem. Takú opachu upratovať, nieto ešte prevádzkovať a financovať

... na to treba pevné korene a veru hodne penez. Ale je dobre, že sa našli ľudia, ktorým na tom záleží a uchovali pre budúcnosť. Vyzerá to nádherne. Pôjdeme pozrieť určite. Už som vygooglila aj cestu - aj na bicykli by sa dalo keď bude počasíčko 

.