Polnočná alebo cesta po Svätej zemi

Vianoce, to je pre mňa aj Polnočná. Keď to počítam, tak som v svojom živote bola snáď štyridsať krát. S pribúdajúcim vekom to prežívam stále inak.

Najsilnejší zážitok som asi mala tento rok v októbri. Áno správne, polnočná v októbri. Dokonca skoro na pravé poludnie. A Tichá noc, pri ktorej tečú slzy po tvári. Mala som to šťastie, že som zažila Svätú zem. A polnočnú omšu niekde na Poli pastierov. Na miestach, kde žili tí najchudobnejší. Tí, ktorí sa ako prví prišli pokloniť. Nezaváhali ani chvíľu.

Je jedno, kde ste a aký je čas. Dôležité je srdce. Keď je tam, kde ho najviac potrebujeme.

Nech nám všetkým tieto Vianočné sviatky prinesú pokoj, radosť a slobodu. Nech sú uzdravené naše vzťahy, vyliečené naše rany. Nech je otvorené naše srdce pre všetko to, čo príde. Aby sme všetky tie dary, čo dostávame, dokázali aj prijať. 

Hviezda označujúca miesto narodenia Ježiša

Pohľad na Betlehém z Poľa Pastierov

Pole Pastierov