Prázdniny v Ríme

Rím 01 Dnes chcem písať len a len o Ríme. O tom, čo mi dal, čo mi vzal, o tom ako ho mám rada. Nemilujem ho – lebo tento cit si nechávam len na dve mestá. Na moje rodné a na jedno miesto v Rakúsku v okolí Salzburgu.

Rím ľúbim. A vidím to tak, že sa doň budem vracať zas a zas, kým budem živá.

Možno aj pre tie drobné vhodené do fontány di Trevi pred asi miliónom rokov.

 

Rím 02 Ak ste neboli v Ríme – choďte! Ak ste tam boli choďte zas. A zas a zas a zas.

Ak hľadáte samú seba, ak si chcete odpočinúť, ak liečite hlavu či srdce, ak neriešite absolútne nič – choďte do Ríma. Už len pre ten pocit, že ste tam, kadiaľ išli dejiny. A história si vás tam nájde, aj keby ste nechceli. Ak sa raz dostanete do centra, kam sa pohnete narazíte na kus toho, kým ako ľudia sme. Tam sedel Caesar, tam stál Marcus Aurélius, tade kráčal Kristus, tam cedil krv Spartak, tu stáli milióny ľudí, klonili hlavu v pokore i hneve spurne dvíhali bradu. Tu sa preliala krv, tieklo víno, ronili slzy.

Rím vás uchváti. Strhne. Prehádže hodnoty.

Neviem ako to robí, ale robí to dobre.

Zrazu zastane čas a vy vidíte aj to, čo by ste možno na prvý pohľad nevideli.

Na prvý pohľad nám Rím ponúkol obraz smetiska. Neskutočný bodrel predmestia nás privítal. Plastové fľaše, odpadky, steny postriekané grafitmi.

Rím 03  Ale ako sme tak išli do hĺbky, zrazu to všetko zostalo za nami. Tá historická časť je fakt prekrásna. Nielen o pamiatky, ale aj všetko s tým. Žiadne plastové fľaše na zemi, sáčky či papiere. Dokonca ani špaky. Upratujú nonstop. A stovky policajtov a dobrovoľníkov strážiacich poriadok a aby to klapalo ako má.

Vraj si už neposedíte na Španielskych schodoch. Alebo vo Vatikáne. Posedíte. Urobíte fotku. Dostanete tých 5 minút na to, prehrabať sa v taške, nájsť vodu, zavolať, zazdieľať na sieťach, dať tých 5 minút nohám na oddych. Ale potom „prosím, nemôžete sa tu zdržovať“. A ja chápem. Sú miesta, kde každý chce ten pamätný záber. A zvládajú to skvele – ľudia aj Rím.

Rím 04 Ak chcete kľud – choďte sami. Vystúpne v centre na hociktorej stanici metra a choďte svojou cestou. Ak neviete kam, nechajte sa strhnúť davom. A potom skúste odbočiť do uličiek, ktorými práve vtedy nik nekráča. Keď pozriete vpravo či vľavo zistíte že jediná vaša starosť je rozhodnúť sa či chcete vidieť  slávnu fontánu či Panteon. Žiaden strach – nestratíte sa. Aj metro – luxusne značené, perfektne zorganizované. Jasné, treba vedieť na ktorej zástavke vystúpiť pri hotely, ale všetko ostatné pochopíte. Trasy, smery, všetko značené.

Rím je inak dosť hornatý, čo ma prekvapilo. Nachodili sme sa hore kopčekom, dolu kopčekom teda dosť. Ale s dobrými topánkami žiaden problém.

Rím 05 Turisti? Mraky. Ale nejak sa rešpektujú. Dokonca ráno o 4,15 na hlavnej stanici Termini som dola neskutočne vďačná za to, že ich je toľko. Sú iní ako domáci. Niekde tam nadránom v pondelok, prvý oficiálny prázdninový deň, som si uvedomila, že napriek všetkému sa ľudstvo až tak ďaleko nepohlo. Hej, máme vymoženosti, udělátka a veci, ktoré uľahčujú každodenný život. Na druhej strane vidíte spať muža v bielej košeli na kartóne prikrytého dekou pred zavretou stanicou a uvažujete, že deň predtým Vám ponúkal poznávací zájazd jeho mesta. A možno ani nie je jeho, ale ak s pokorou odovzdáte vlastný život a uložíte sa spať pod holé nebo v štvrti, kde ja som mala (neodôvodnený) strach aj za bieleho dňa ... až tak ďaleko sme ako ľudia nezašli. Stále je plebs a patríciovia. Jedni sa snažia uživiť sa vlastnými rukami, druhí nakupujú na Via Condotti (ulička vedúca k Španielskému námestiu s luxusnými svetovými značkami ).

Rím 06 Rím je úžasný, že napriek množstvu ľudí viete tam byť sám sebou, aj sám so sebou a predsa stále je niekto okolo vás.

Ak ste neboli v Ríme – choďte do Ríma. Keď pre nič iné – aspoň pre tie pamiatky.

PS – chcela som zažiť Prázdniny v Ríme. Také ako mala Audrey Hepbourn. Mala som širukú sukňu, aj šaty s vačkami ako ona. Mala som vanilkovú zmrzlinu. Aj som popíjala – síce nie šampanské. Na motorku som si netrúfla a bicykel mi už decká odmietli, ale raz ich dám. A ako Audrey v tom filme, aj ja som na pozadí toho úžasného mesta našla pokoj v sebe. A niečo sa zas naučila. Že všetko je dobré ako je a človek by mal prijať tým čím a kým je. Aj keď v Ríme ... v Ríme je možné čokoľvek.

Mapa: 

Komentáre

Ano, Rím je láska na celý život. Dá sa neustále vracať a objavovať. Strácať sa a nachádzať.

Mmch, k tej hornatosti - je postavený na 7 pahorkoch.

Čítala som teraz knihy, čo mi odporúčala De-ni v diskusii o tom, čo čítať. A je tam veľa práve z toho starovekého Ríma, niekde z prvého storočia. Tak som si to dávala dohromady s tým, čo som už videla, hlavne zvyšky gladiátorskej školy, Koloseum a celkom ma z toho aj mrazilo. Musím si to ísť ešte niekedy pozrieť znova. Pekne pomaličky, žiaden zhon.

Koloseum som navštívila pred 25 rokmi. Prvý raz a asi aj posledný. Z toho miesta dobrý pocit mám vo vzdialenosti rovnej vonkajšieho priemeru. Chytá ma tam nejaká fóbia či čo z uzavretému priestoru. Váľam sa od smiechu po podlahe

Pahorky som nepostrehla inak nejak výrazne opticky - len hoooore kopčekom a doooolu kopčekom. Docela pekný kopček. Veľký úsmev

Joj, až mám zimomriavky ako si ho krásne opísala ...Srdce Takže najbližšie Rím, ale asi jarné prázdniny .... , to za mňa vidím Chichocem sa

Ďakujem. Inak, na teba som myslela, keď som videla tie haldy ľudí pri pamiatkach. Napr. aj tutok zo Španielskeho námestia či Kolosea - tam je ich mraky. A zas - po meste boli vidieť aj také trasy, kde to vyzeralo, že sme úúúplne sami.

Dá sa - ako ľudí by som neriešila.

Ľudí už až tak neriešim, presne to sme zažili aj my v prázdnych bočných uličkách v Amsterdame, a vraj preplnené mestoÚsmev Ale horúčavy mi vadia. V tom Amsterdame som bola hotová pri 25°C Hambím sa

Takto. Bolo vraj cez 35. Neviem, nesledovala som - ráno bolo 27 stupňov, keď sme po 8mej vyrážali do ulíc. Automaticky sme chodili po chládkoch. Vodu sme kupovali v malých baleniach, lebo sa zohrievala v taškách a bolo to hnusné, také teplé piť. Nikto sme nemali klobúk, natreli sme sa pred odchodom z hotelu 50+. Nikto nebol spálený, nikto nemal úpal. Dokonca mladého boleli tak nohy, že si išiel na námestí 4 fontán sadnúť na slnko na lavičku - boli úžasne prázdne. Aj tie Španielske schody na slnku nikto neriešil, žeby vyháňal ... vedeli, že dlho nevydrží človek tak sedieť.

Ako bolo teplo, to hej. Ale nám sa dalo - neľutujem, že sme išli teraz. Ale my sme ako tak zvyknutí a neni problém. Istotne ak sa varíš pri 25, tak by si si to neužila.

Krásne zážitky ! Boli sme v Ríme v časoch našej mladosti aj s malými deťmi, dcéru som spiacu vláčila na rukách, nuž som Rím vyhlásila za veľmi nepekné mesto, ale pobehali sme toho veľa a na nejaké davy ľudí si nespomínam napriek letnej sezóne...  potom som dala repete sama (asi v r.2000) v jarnom období, poznávačka s úžasným chorvátskym sprievodcom, audienciou u pápeža, krásne zážitky.

Dcéra ma nahovára teraz na víkend, ale to teplo ma odrádza, hádam niekedy na jeseň.

Fakt neviem, či máme takú dobré termoreguláciu, či tými vysokými budovami to bolo, lebo až tak veľmi som sa nepotila. Rozhodne doma som opotená viac. Jasné, na úpal, keď človek sa cápe po slnečných plochách, na ten si treba dať pozor. Ale celé to bolo tak príjemné - zmrzlinové.

Ach, som si veľmi príjemné zaspomínala. Poviem to už xty krát, ale Rím je pre mňa jedno z mála miest, kde sa kľudne vrátim. Nie ze by ostatné boli zle, len jednoducho vždy chcem vidieť niečo nové a preto sa nevraciam. Ale Rím, hmmm, dala som ho rýchlo po pamiatkach a ešte ho určite dam pomaly, len tak na kafe. A tebe neskutočne pristal!

Ty lichotnica! Sa tu pýrim!!! Ďakujem.

Ja som sa chystala na Rím na kafe a bol tak rýchlo a zbesilo po pamiatkach, lebo matka chce a potom v štýle mojich detí - mami hľadajme M (Červené boli stanice metra značené a aj mekáč. Oboje vysnené méty dňa.).

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok