Niekedy sa ťažko hľadá motivácia, vstať v nedeľu ráno z postele, keď do neskorej noci sledujete výsledky volieb, potom vám ešte uberú hodinu z dňa, kvôli presunu času ....
Prekvapivo ma z tej postele dostala predstava výletu do lesa ... Hneď zaraz a okamžite, nie až po obede, ktorý si odstojím v kuchyni ... To sa mi už ozaj nikam nechce ísť. Drahý sa celkom rád pridal, aj keď ako prvé riešil čo s obedom ... 
Však aj večera môže byť skvelá. Devu som ani neriešila, však až toľko času sme nemali, sa s ňou naťahovať.
Od dlhšieho výletu sme nakoniec upustili, však kým sme zistili čo obliesť, zbaliť aj 11 hodín už bolo. Vybrali sme sa teda poznávať chodníky v okolí ...
Les je u nás ešte celkom smutný, nezelený a hlavne keď sme narazili na rúbaniská ...
Ale kvietky už kade tade svietili. U nás je na kopcoch chladnejšie, takže len tak poskromne ich bolo
A tieto kvety, či skôr rozkvitnuté stromy má úplne fascinujú.
Tak sme teda objavovali chodníky lesom po okolí, prebrodili sa potokom, vyštverali obrovský kopec ... Stratiť sme sa vďaka navigácii nestratili, ono sme zas až tak ďaleko neboli. Ten obed bolo treba uvariť ... Padlo však rozhodnutie, že treba zaviesť nedeľnú tradíciu, výlety, túry či hen tu za rohom, abo v kombinácii s autom aj kus ďalej... Stále ma odrádzalo, nedeľné varenie, bo aj na pondelok som varila, aj zásoby do mrazničky na týždeň ..., Ale to sa dá aj večer, maximálne preložiť na pondelok ... Ja viem, už som trápna stým varením, ako keby ma to bavilo. Dôvody som hľadala ...
A tak sme slávnostne a neoficiálne zahájili 100 jarných kilometrov, symbolickými prvými piatimi. Ako keby, že sa veľmi nudíme aj nejakých 800 akože púť do Santiaga de Compostela by sme mohli dať ... 
No dobre ta stovka na začiatok postačí. Kto sa k nám pridá?
Obdivujem tvoju Mačingovú, nestratila si sa ešte?
Však toto, na Slovensku je veľa krásnych miest, aj priamo pod nosom ich často máme, len treba vyjsť z domu. 
Dobrá si,
ja čakám na tradičné osvietenia, moja delená je obdobou Mačingovej ..., ale zas receptov by sa zislo viac ...
Vsak toto, to varenie a ostatni co jedia?
Prosím si recept na zelerové hranolky a lusky na cesnaku.
Ešte stále pôstne obdobie, niektorí z členov nášho klanu na Mačingovej....s varením som si teda ťažkú hlavu robiť nemusela a tak sme tiež vyrazili do blízkeho okolia. Foto neviem pripojiť, nejako mi štrajkuje prenos z mobilu, tak pripojím aspoň link, aby som uviedla do obrazu kdeže sme sa vybrali a k akej časti našej histórie Slovanov sme pričuchli.
https://www.youtube.com/watch?v=8iqe5DpYR5k
Archeologický objav tohto miesta pred niekoľkými rokmi prepísal naše dejiny, dejiny ranného kresťanstva, udalosti 8. storočia. Múzeum v obci sme nenavštívili, lebo bola nedeľa, ale o to ďalší dôvod sa tam zase vrátiť, prípadne na leto si naplánovať návštevu Cyrilometodských slávnosti aj s ukážkami života v tej dobe.
Odporúčam .... úchvatné majestátne miesto, kde ešte stále prebieha archeologický výskum
Lokalita vyzerá ozaj veľmi zaujímavo.
No daj, kto je u vás na Mačingovej 
?
toto máme tiež na pláne navštíviť. Už sme raz boli aj relatívne blízko, ale nakoniec sme sa rozhodli inak. Musím si zaznačiť, aby som na to myslela, keď zase raz budem niečo plánovať
U nás sme začali s korčuľovaním.
Asi takým štýlom, že poďme, naskákali do auta, vyskočili pri rieke pri dráhe a išlo sa. Ja tie decká začínam obdivovať. Človek im kúpi korčule, povie, tu máš a ono si ich obuje a ide. Ide a odíde, potom sa vráti. Najmladšia si išla tak ladne, nôžky hop doľava, hop doprava. Najprv bola pri mne, potom sa rozbehla. A ja som sa konečne začala kochať miestom, všímať si aj ľudí a hlavne neodpovedať na tisíc otázok a tak si vravím, bože ako je krásne...keď počujem, maminkááááá, ja neviem na tom brzdiiiiiiiiť!
Tak po asi 3 sekundách kochania, som hodila šprinty s ruksakom na chrbte, v ňom pitný režim pre tri deti (akože rezerva), ja a moje kilá bežiace za dcérou, ktorú som už stokrát videla vo Váhu. Ona vždy vyletí z krajnice, zahučí do trávy, potom ja dobehnem, že chvalabohu (aj tak by som nestihla), ale chvalabohu, dobehla som...
Neviem, koľko km to je, asi som už 15 km za nimi dala, po trikrát sme boli. Vtedy ten prvý krát ešte, mali so sebou každý svoje pitie, mamka im rezervu nieže vypila, sorry, vyslopala – kým sa dotrepala k autu. Pod ruksakom more, tričko prepotené až dolu ku gaťom. Strašné. Doma sprcha, pyžamo a gauč.
Žiadne, že akože sme si dnes dobre zabehali..., ale gauč môj milovaný.
V duchu toho, že nebudem za nimi behať ako splašená popri tej rieke som si objednala korčule. Čakala som na ne týždeň, zúfalo som vypisovala do e-shopu, že kedy??? Kedy prídu, až prišli. Krásne štvorkolieskové. S červenými kolieskami. Keď som ich v piatok doniesla domov, tak som ich hodinu nevidela, lebo mi ich znárodnili dcéry, čo na tom, že sedmička moja noha. Zašnurovali a šli a robili osmičky a hop, a pozeraj maminka a hop. A ja som sa kochala, že na to, že na takých stoja prvý krát, že im to ide ladne. Aj som sa pochválila za dobrý nápad.
V sobotu som poobede, pekne na slniečku sadla na lavičku a obula moje vysnívané korčule. Potom som asi polhodinu objímala stĺp pri lavičke.
Tuho, tuhooo!
Kým sa prostredná nezľutovala, že takto tá mamka nemôže stáť večne (asiže čo susedia?) , tak navrhla, že ma prešikuje ku plotu (menej vidno). Donútila som ju vyzuť korčule, obuť tenisky a tak ma previedla cca 3 metre ku plotu, že maminka rúčkuj. O zabitie sa. Prerúčkovala som tam a keď som myslela, že stojím pevne na zemi, tak ma vždy nečakane šľahlo dozadu alebo dopredu. Raz som dokonca fascinovane pozerala, ako sa mi roh čapice zarýva do prsta, potom do mäsa, ku kosti som to nedala, lebo som zapojila druhú ruku a držala som sa s tými roztiahnutými nohami ešte aj toho plota. Dcéra sa radšej prezula a odšikovala ma spiatky ku stĺpu. Tu ma osvietilo, že stĺpy sú dva, cca 2 metre od seba, že to dám. K tomu druhému som preťapkala dom s tou rukou, pri druhom stĺpe som odbila kachličku na sokli korčuľou, lebo ja fakt korčuľujem ako ďas, potom sa preťapkala ku lavičke a konečne vyzula tie korčule.
Dopadlo to tak, že včera som zas za nimi bežala radšej pešo. Na istotu. S mladým sa ani nebavím, lebo kým ja prejdem 100 m, tak on je tam aj spiatky, možno aj dvakrát a ak nemá so sebou frajerku, tak na nejakej lavičke četuje o dušu spasenú so slúchatkami na ušiach. Ten s mamkou chodiť nebude, bo keď tá mama spadne, tak asfalt pukne.
Ale nevzdávam to zatiaľ. Decká navrhli, že lyžiarske palice, čo som zamietla, ale dnes ma cestou z roboty napadlo, že mám na povale starú buginu, že hodím na ňu vrecko cementu? a že sa budem podopierať (kočíkovať nemám koho), len ešte nemám poriešené ako budem brzdiť.
...bože, ako mne sa nechce ísť pratať linku....
Joj moja, ty to vieš tak krásne opísať
Máš šikovné deti, len po tebe ..., však chôdza je nazdravší pohyb , keby niečo, ale zas, čo všetko mamam musí zvládnúť, No nedáš jedny korčule ? 
Osobne by som nedala, 
ale však keďsa budeš nudiť, abo ti chýbať kus vzrušenia, skúsiš znova, ak nie však devám nohy dorastú. 
si mi pripomenula moje pokusy na kolieskových. Ako malá som raz skpšala take, to čoli 4 kolieska, ale dve a dve vedľa seba. A točili sa do každej strany, príšerná spomienka
Už ako dospelá a pracujúca som zrazu asi pred 25 rokmi dostala nápad vyskúšať to na tých moderných. Nahovorila som kolegyňu, aby mi na vyskpšanie požičala od svojej dcéry. Priniesla ich a dodnes netuším, prečo všetci kolegovia v panike preparkúvali autá na firemnom dvore
.
Ako obuť pohoda. Ale postaviť sa? Fakt som netušila, že to taká katastrofa. Ani neviem, jak sa zadarilo. Stredná časť, keď sa jazdilo bola v pohode. Ale ten koniec.... Fakt už neviem, kto ma zachránil a pomohol mi dostať korčule dole
Sranda, niekedy mám pocit, že to platí pri mnohých činnostiach. Začiatok a koniec to je problém. Ale tá stredná časť, to je balada
Zvyknem to hovorievať aj keď občas učím pletenie košíkov.... Trochu ťažký je začiatok, problém je koniec. Ale stred ide ja k po masle....
Ženy vy ste hviezdy. Korčule ja ee. Ale mala som v pláne. Ešteže ma bicykel skôr chytil za srcco.
Som sa nasmiala. Ja som si tiež kupovala kolieskové korčule v 39, keď sa malá nemala s kým korčuľovať. Však na zimných viem, to nebude problém. Ha-ha. Najskôr som chodila v kancelárii medzi 2 stolmi asi 2 metre. Odrazíš sa a hneď sa hádžeš na protiľahlý stôl. Potom v sklade, aby ma nik nevidel. Mladé kolegyne sa mi smiali. Nakoniec sme sa s malou pridali do kurzu korčuľovania ku krasokorčuliarkam, kde nás učili rôzne finty ako dolu kopcom, hore kopcom, cez prekážky, vyhýbať sa, skákať, brzdiť. A potom kolegyne kukali. Že koliesko nemá len jednu hranu... Tiež je moja brzdná dráha že pod auto... ale inak super. Ten kočík je super nápad, máš stabilitu, nedržíš sa pevne a hýbe sa to pred tebou. Tiež som sa smiala, že si požičiam od sestry v začiatkoch.
Ta ty si aká frajerka
jaaj, ešte sa spamätávam z daňového šialenstva, tak zvládnem len stručne - zajtra nanovo naštartujem môj náramok a idem do toho na diaľku s tebou
Blahoželám k daňovému a nech sa darí s chodením.
My sme sa pridali ešte predtým, ako ste začali. Kukám 7:49 sme štartovali a dali cez 5km
. To vieš - chlpatý inšpirátor a parťák hocikedy vyraziť 
. Ale v nedeľu ráno som bežala len kúsok, skôr som sa dala objavovať nové miesta - tak sme sa predierali kríčkami a cestičkami, Zet lovila myšičky skokom do výšky a ja som číhala, na všetky kvietky a dávala si kliky do trávy, lebo som chcela fialky ovoňať a trhať som ich nechcela. 
Takže - my sa pridávame k stovečke.
Máš úžasnú parťáčku, pri nej si môžeš dať aj symbolické Santiago.
Ten čas, z akej časti vesmíru si došla? 
A to je už na teba aj neskoro, čo ti dovtedy stihneš ....
To Santiago ... dokedy akože? Jarne do 21.6.2019 .... tak keď som to kukla, tak mám od 1. jarného dňa len 8km. 13 týždňov po max 10km - zostanem ja realisticky pri tej stovke
.
Inak - na také pidi túry do 10km sa ani nebalím. Ono to beho - krokom do hodinky - dvoch s prehľadom dáme aj s fotečkami. Obujem tenisky, bundu, vodítko, kaki sáčok, telefón, slnečné okuláre a už ma neni.
A nemôžem ísť do toho Santiaga na bicykli?
bratranec dal Santiago na bicykli :)
Medzi nami dievčatami - asi to nie je úplne košer, ale ja si hovorím, že počítam všetky km. Preto som si rano zase po dlhej dobe nasadila náramok na ruku, čo ma sleduje....
A vieš že ja nad tým náramkom vážne tiež uvažujem? Už som si našla taký čo meria tepy, eviduje trasy, milion druhov pohybu, ktoré nerobím (nevadí), má GPS aj kompas, aby som sa nestratila
. Už som predostrela doma aj návrh na investíciu - lebo však to nestojí 5,50 však veru. Manžel ani nesimuloval srdečnú príhodu - bral to tak, že aj tak budem toľko pišťať, až si ho kúpim 
. Idem kuknúť, či je ešte zaň taká dobrá cena ako minulý týždeň.
A bratranec to Santiago dal ako naozaj naozaj?
- od 1. jarného dňa mám na biku 197km - to by som bola v takej 1/4 
.
to Santiago dal aj na bicykli, aj pešo. Len ano v jednom prípade neviem vlastne, kde štartoval.
Ja som náramok vyhodnotila, že mne stačí taký lacný. Nemá všetky vychytávky, ale spolupracuje aj s mobilom. Pre mňa stačí a jeho cena bola veľmi prijateľná. Niekde okolo 30 toto bolo
Wau wau wau. Obdiv.
Áno - tie náramky nemá zmysel kupovať predražené, ak nevyužiješ. Treba pozerať presne to, čo má zmysel pre teba a využiješ.
Ja som svoj zdedený dala dole z ruky, že postačí mobil, ta uvidíme ... Ale zas je dost velky, abo som ho zakazdym so sebou vlacila.
Joj - na mobil si neviem vynachváliť cyklistickú bundu. Má to vrecká na chrbte. Do stredného dám mobil, pekne dolu k zadku sťahuje bundu, kríže nie sú holé aspoň. Vyvážené do všetkých strán, nikde nemusím riešiť či bunda ťahá vpravo či vľavo.
Len Zet je vždy zmätená keď tú bundu zbadá - nikdy nevie, či ideme von, či len bez nej či jako
To stačí aj do zimy, to Santiago, nemusíme ozaj stihnúť do leta.
To vidím reálnejšie - lebo keď nebude na bicykel, budem viac pochodovať so psom. A možno aj v úpekoch v lete - sa do hôr dobre dá skryť, na kyselku - minerálnu vodu, bude sa chodiť skoro denne - to je 6km tuším, to by šlo
.
My sme začali zľahka už začiatkom marca, vybehli na vrch nad našim mestom, poobdivovali snežienky a prvé poniklece, pred dvoma týždňami dali túru na Veľký Inovec, minulú nedeľu som vytiahla bicykel a poďho objavovať nové cyklistické cestičky - rysuje sa nám ich tu na okolí dosť veľa - konečne! aj včera podvečer som dala skoro tri hodinky krížom krážom po poliach, milujem letný čas a dlhé večery
Aká si ty šikovná
Ja také prechádzky rada ale...ale ide to pomaly
Ak sa môžu rátať aj korčule a kolobežky, určite sa pridávam!
No čo ako? Hlásim ďalších 5km za nami.
Navečer bol nááádherný výhľad na oblohu. Tak sme struhli trochu do kopca a pokochali sa.
Len ma trochu srnky vydesili - ani nie tak žeby niečo zlé urobili, skôr som sa bála, že ich Zet zvetrí a bude chcieť na večeru
.
parada
No ženy ako? Ja 22km - včera sa mi podarilo 2* vypadnúť. Ráno so Zet sme objavovali nové trasy a navečer sme ich ukázali v okresanej podobe chlapom. Jasné, že bolo trochu násilia - však načooooo?
Ale nakoniec sa namotali na tú trasu, že na bikoch si ju dáme smerom nadol 
... furt som nezistila kto ich hore s tými bikami vytrepe.
Šup šup do prírody. U nás takto čarovne z rána
No a takto behom chodíme:
Šikovní ste, komplet všetci a hlavne ty so Zet, dvakrát denne
Veru vonku je krásne, v naších končinách ešte nič nekvitne, okrem zlatého dažďa, dajak sme furt pozadu. ;)
Bicykel pre malú slečnu, to je ešte výzva, zvyšok pre vašu trpezlivosť, ale však ta ruže prináša, držím palce.
Pridala som príspevok na ďalší týždeň, však to ešte dlho a veľa chodiť budeme. ;)
ja som sa nejak do prírody nedostala, podarilo sa mi chodiť iba po meste. teda, nei medzi obchodmi, ale zámerne chodit.
Lenže, kontroluje ma náramok, tak mi započítava všetok pohyb. Teda moje kilometre nabiehajú. A nie su to len tie cielene, takže som v súčte skoro v polovici. Mohla by som si náramok skladať a dávať len vtedy, keď idem cielene za pohybom. Len to by som zase zabúdala. Tak asi mi ktomu treba nejakú bulharskú konštantu
Joj ako dávno som už nepočula výraz bulharská konštanta.
Kašli na ňu však chodíš dosť, to ozaj 50 km za týždeň sa nazbieralo?
nie úplne, ešte mi trošku chýba. Ale teda, treba to plánovať a byť v strehu
Aj oddýchnúť si treba,
8 km na korčuliach znie skvele, 
aj elektircká kolobežka, však to zážitok. 
Na bicykli ho máš sexi vypučený fuuuurt
... aj keď nechceš. 