Studený odchov v Brightne

Počas nášho pobytu v Londýne, sme si naplánovali jednodňový výlet k moru či dokonca Atlantickému oceánu. Milujem more, ale neznášam horúčavy. Zároveň dozrel čas na chvíľu vyľuftovať hlavu i pľúca z miestami hlučného Londýna. Že to tam hore niekto myslí doslovne, sa mi ani nesnívalo.

Po trištvrte hodinovom presune skoro ráno na autobusovú stanicu, dvojhodinovej ceste autobusom s intenzívne zapnutou klímou som sa už túžila kus zohriať. Pri prejazdom mesta som sledovala žienky, oblečené v letných šatkách a dumala či nebude horúco. Či sa pri predpovedi 18-19 stupňov kus nepomýli, aj keď pod mrakom bolo. A veru aj aj zmýlili. Len čo sme vystúpili, omráčil nás taký vetrisko a zima, že sme intenzívne premýšľali či nevlezieme späť do autobusu. Vôbec sme si nevedeli predstaviť ako vydržíme v Brightone, malebnom prímorskom mestečku, pri takomto počasí do večera do šietej, kedy sme mali naplánovanú spiatočnú cestu.

Rýchlo sme sa utekali zohriať na blízke mólo, medzi herné automaty. Kus ďalej bolo mólo našťastie predelené presklennou stenou, asi tam fúka častejšie. Rozložili sme si lehátka, ktoré tam ponúkali a kúsok v závetrí, pri vykukujúcom slniečku, sme si užívali sladké ničnerobenie. Aj sme sa opaľovali s dvoma vetrovkami na sebe a kochali úžasným pohľad na rozbúrený oceán. Lepšie povedané by sme si chceli užívať, lebo naše najmladšie dieťa nemôže zastať, hneď sa nudí. A tak sme sa povinne vybrali kuknút obrovskú, skoro ľudopráznu, pláž. Len zopár odvážlivcov vliezlo do ľadovej vody a búrlivých vln.  To som už na tom vetre začala cítiť jedno ucho a tak som povinne sebe aj dcére naordinovala sluchádlá, ktoré sme ukradli synátorom. To vám bola úľava. Vyzerala som s nimi úžasne. Na očiach slnečné okuliare, na sebe dve vetrovky ... V lete pri mori, však môj sen.

Decká sa v miernom závetrí rozhodli pre minigolf a ja som  šla znova obdivovať búrlivú atmosféru na pláži. Už len roztiahnúť ruky a vzlietnúť. Objavila som zázračný kamenný múrik, za ktorým sa dokonca opaľovalo zopár odvážlivcov. Za ním sme sa schovali skoro na dve hodinky. Decká si stavali veže z kamienkov a my sme si lebedili a sledovali roztatárené more. Vietor neustal ani do večera, ale deň nám napočudovanie krásne ubehol. Na záver nášho pobytu sme objavili malebný prístav pre jachty a príjemné obchodné centrum. Ešte cesta späť na autobusové nástupište a mohli sme sa uťahaní a dokonale vyľuftovaní vrátit späť do Lodnýna. Ešte posledné zakývanie oceánu ... Chýba mi ten pohľad, hukot, ale raz sa vrátim ...Mala by som sa začať učiť anglicky.

Podte sa schladiť spolu so mnou krásnou atmosférou Brightonu. Okrem vln sú všetko zábery MM.