V Ríme

Boli sme na zájazde v Ríme. Bol to školský výlet. Deti chceli ísť aj k moru, tak sme takým prímestským vlakom/metrom cestovali asi pol hodinku na pláž. Nielen deti pošantili vo vysokých vlnách.

Po pár hodinách sme sa unavení vracali naspäť. Zrejme hneď na stanici si jednu pani učiteľku, takú už v rokoch, vyhliadla skupinka 4 šarvancov. Dospelí veru neboli. Pri nástupe do vlaku sa takticky rozostavili okolo nej a už to išlo. Vedeli, koľko vlak stojí v stanici a tesne pred zatvorením dverí jej ukradli peňaženku aj so všetkými dokladmi a vyskočili von.

Už si mysleli, že majú zarobené. Nepočítali však s jedným. Tá postaršia pani je totižto učiteľka telesnej výchovy. Nelenila, v okamžiku skákala za nimi. A ich náskok sa zmenšoval. Naviac, dole po schodoch bolo vidieť aj karabinierov. A tak mladým mužom neostalo iné, len peňaženku aj s dokladmi odhodiť a zachraňovať svoju existenciu :)

Neskôr nám pani učiteľka povedala, že ju poháňala predstava toho, že by ďalší deň strávila vybavovaním náhradných dokladov. to jej vraj dalo neskutočnú silu. My čo ju poznáme však vieme, že jej kondícia je taká, že puberťákov nemá problém poraziť v behu kedykoľvek :)

A keď sme už pri tom Ríme, pohybovať sa tam mhd, to je neskutočný zážitok. Cestovné poriadky sa nám nepodarilo objaviť. Dokonca sme ani  nezistili, v akých intervaloch autobusy chodia. Proste sa ľudia postavia na zastávku a čakajú. Vlastne ani nemajú na čo nadávať, keď nikto netuší, či autobus mešká alebo ide predčasne :) No čo, v život v obrovskom meste prináša iný životný štýl. A zdá sa, že domácim to ani nejak nevadí :) Vždy si nájdu niekoho, s kým dokážu vášnivo debatovať. Alebo - hľadia do svojho telefónu... Všetci bez výnimky.