Čitateľský klub

Sľúbila som postupnosť. Ale neviem odkiaľ začať, snáď od detských platonických lások. Ako pátram, tak pátram, moje platonické lásky boli dve.Moj otec , moja mama vravela, že kedď som bola mála, vravela som : Keď budem veľká budem vojačka, budem fajčiť sparty, vydám sa za ocina a kúpim si dve bábatká Úsmev

Ahoj maminy,
určite každá z vás nejako relaxuje...
Ja relaxujem iba ked mi Nikolasko spinká, ako práve v tejto chvíli. Nesadám často k pc, no teraz už budem častejšie...
Môj relax sú knihy, už mám prečítané všetky diely Angeliky aj Sisi, teraz momentálne mi kamoška požičiava knihy od Jude Deveraux, niekedy nemôžem ani spať, lebo chcem vedieť, ako to skončí...

Ak môžem odporučiť niečo na pohľadenie duše, tak je to kniha od Forresta Cartera - Malý strom. Je to jednoduchý príbeh malého chlapca - indiána, ale jednoduchý len na prvý pohľad, keď sa do neho ponoríte, možno objavíte skutočnú hĺbku ľudského života. Možno sa Vám budú zdať Vaše problémy zrazu nepodstatné a banálne a naopak budete sa oveľa viac tešiť z drobných radostí.

Dovolím si malý úryvok z recenzie na túto knihu:

Alchymista je jedna z najkrajsich knih, ktore som kedy citala (uz by ju predbehol asi len Maly princ)!

Štvrtové popoludnie a ja mám pocit, že je piatok. Od nedele som sama len so Zlatikom. detičky zobrala ich krstná s rodinou nadýchať sa čerstvého vzduchu. Je profesorka, má milučkú puberťiačku dcérku a dobrého manžela. Deťom bude určite dobre. Som človek nedochvíľny, stále nestíham Všetci , čo ma poznajú, tak vedia, že ak poviem že o smiedmej sme u nich, tak skor ako o pol osmej ma ani nemusia čakať

Práve som dočítala knihu Historička od Elizabeth Kostovej. Nikdy som od nej nič nečítala, knihu mám požičanú z knižnice, moja čitateľská vášeň už začala presahovať možnosti našej malej mestskej knižnice a tak pátram po každej novej knihe. Kniha bola dosť hrubá, myslím aj viac ako 400 listov. Bolo v nej ale úžasné dobrodružstvo o pátraní po princovi Vladovi Tepesovi - synovi Draka "Draculovi", po historických súvislostiach.

pisatelske nalady ma chytaju vacsinou takto vecer , nikoho neokrikujem, mam cas aj porozmyslat. citala som si dievcata vase prispevky v citatelskom klube a vyvalilo sa na mna tolko krasnych spomienok!

Chcela som si len tak písat. Len tak si napisat co ma v zivote postretlo, kam sa mi zivot zvrtol, co ma potesilo, co rozplakalo, v co dufam a co ma desi.

Som rada, že sa mi do rúk dostalo toto krehké, vtipné a zároveň smutné dielo kanadského spisovateľa.

Včera som dočítala knižku od Dicka Francisa a Felixa Francisa - Na mŕtvom bode. Francisa zrejme poznáte mnohé, písal kriminálne romány z dostihového prostredia, má už 87 rokov, po smrti manželky sa rozlúčil s písaním, aby teraz skúsil spoluprácu so synom. Ťažko povedať, kto čo písal, ale určite sa to nieslo v podobnom duchu ako jeho predchádzajúce romány, čítalo sa to jedným dychom o napätie dokonca ani romantiku nebola núdza. Tentoraz sa na súkromného detektíva zahral šefkuchár.