Maroš pozeral na displej svojho telefónu, ktorý hlásal, že volá Nataša. Tieto situácie priam neznášal. Nevedel čo má povedať. A dlho už nevedel ako to má vlastne Nataši povedať. Bolo mu ľúto za tými chvíľami, keď boli do seba bláznivo zamilovaní. Ranilo ho, keď sa ho nezastala pred jej rodičmi, ktorí mu dávali stále najavo, že pre ich dcéru nie je dosť dobrý. Ale najhoršie zo všetkého bolo to, keď si uvedomil, že Natašu už berie skôr ako svoju spolubývajúcu, s ktorou sa skladajú na nájom. A ešte je tu samozrejme auto, ktoré splácajú spoločne.