Čitateľský klub

Keď Paľo odchádzal z vyšetrovne, všimol si na lavičke policajnej stanice sedieť vysokého čiernovlasého muža. Bol mu povedomý, no až keď k nemu pristúpil bližšie, uvedomil si, že je to Juraj. Už vedel, prečo ho nemohol spoznať, Juraj mal minimálne o 10 kíl menej ako vtedy, keď ho videl naposledy. Bolo to presne pred dvomi rokmi, čo sa s ním stretol v jeho notárskej kancelárii kvôli poslednej vôli rodičov. Šiel za ním vtedy sám, bez Ivety.

ahojte babenky naničmamenky aj ešte naničnemamenky Dočítala som takú úžasnú knihu... Nedá mi, aby som vám ju nedoporučila. Tie, čo radi čítate duchovnú literatúru, ale aj tie ostatné, vrele odporúčam: Ruediger Schache "Tajomstvo Boha - Putovanie duše stvorením"

Nataša ostala sama v prázdnom byte. Bola zmätená. Veď len pred chvíľkou samu seba presviedčala, že tá mŕtva žena nebola Marošova milenka. Veď keby Maroš nerozprával zo sna, nevolal jej meno a nekričal: „Nie, Iveta, nie, takto to ďalej nejde...“ ani by nepoznala jej meno. Prečo sa jej vlastne Maroš nepriznal k tej ženskej? Prečo jej o nej nepovedal? A prečo ona mlčala o tom, že o nich vedela? Podišla ku stolu, sfúkla sviečku a zobrala do rúk tanier s večerou.

Ono, keď to človek číta v knihe, alebo sleduje na obrazovke, tak je riešenie problémov tak jednoduché a ľahké. Ľahko sa povie žene, s ktorou žijete roky "Sorry, viem, že to bolí, ale mám inú. Buďme úprimní. Náš vzťah je v háji." Ale keď si to vezmete v realite, je to totálne niekedy nemožné. Maroš stál ako prikovaný v ten deň, keď sa ho Nataša spýtala, kde toľko bol. A rozhodol sa zatĺkať. Klamať o noci a pol dni u milenky, klamať o práci, o ich vzťahu, zaprieť Ivetu. A vôbec. Bolo to to najlepšie, čo mohol v tú chvíľu urobiť. Hlavne teraz, keď si to tak vezme.

Nataši sa konečne ozvala Zdena. Jej dcérka sa už cítila lepšie, a tak sa ich rozhodla navštíviť. Autobus odchádzal až o hodinu, preto zašla cestou ešte do hračkárstva, kúpiť malej Klaudii nejakú drobnosť.

Sobotné ráno Natašu zastihlo v starej detskej izbe. Ani nedúfala, že zaspí po tom všetkom čo sa v noci udialo. Nadránom jej však došli zásoby cigariet a hlava padla do mokrých vankúšov.
Zobudil ju nezvyčajný ruch. V kuchyni počula mamu napustiť do kanvice vodu a postaviť na čaj. Žiadna káva. Buchli vchodové dvere a spoza dverí sa predral pološepot. To si mama s otcom vymieňali rýchle vety.

Iveta sa prudko posadila na posteli. To bol zas sen. Cítila, ako ju pália oči od sĺz. Predstava Vianoc bez Marka bola hrozná. Potme nahmatala vypínač nočnej lampy, pomalým pohybom si vlasy zhrnula dozadu a išla si do kuchyne vziať pohár vody. Po ceste mrkla na hodinky. Pol tretej ráno. Hrozné, toto pozná, už zas nezaspí až kým jej nezazvoní budík a v práci bude ako vyoraná myš. Keď u nej spal Marko, spávala ako batoľa. Znova sa zamyslela nad svojim snom. Nie, tento vzťah nemôže dopadnúť tak, ako ten s Jurajom a Igorom.

"Pozri, už som sa rozhodol!", povedal Maroš a pozeral sa trocha smutne, trocha sklamane na Natašu.
Nič. Žiadna reakcia, ani sa nepohla. Len naňho pozerala.
"Teda, myslel som, že ti na mne aspoň trochu záleží, ale evidentne ti je to fuk!!!", ozval sa rozhorčene. Príliš rozhorčene na človeka, ktorý je rozhodnutý ukončiť vzťah.

Don Miguel Ángel Ruiz (*1952), známy tiež ako Don Miguel Ruiz, je mexickým autorom kníh o neošamanizme a spiritualite New Age.

Jeho najznámejšia a zároveň najvýznamnejšia publikácia je kniha Štyri dohody, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1997. Od tej doby sa na celom svete predalo viac ako štyri milióny výtlačkov.