Denník naničmamy

Prázdniny sú čarovným obdobím pre mnohé mamy. Pracujem z domu, predtým som bola siahodlho na materských, takže som nemusela riešiť ako deti vyskladať počas dvoch mesiacov.  No dobre, nejako ich bolo treba poskladať, pre pokoj dvoch rodičov pracujúcich z domu.

Ako každé ráno som zapla rádio, aby som si pri príprave raňajok vypočula aktuálne novinky z domova i zo zahraničia a v hlásení o siedmej žiadali poslucháčov o pomoc pri hľadaní nezvestnej matky a jej 16-ročnej dcéry, o ktorých zmiznutí som sa dozvedela už včera od kolegyne. Dievča bolo pred pár rokmi u nej a teoreticko-prakticky som ju teda stretávala i ja.

Začalo to celkom nevinne. Na konci školského roka, mala mladšia dcéra na waldorfskej škole, vrámci výuky zemepisu ochutnávky ázijskej kuchyne. Tuším japonskej, indickej a čínskej. Zistila, že ono to je celkom chutné, doma sa experimentom a zelenine bráni a že dokonca to ani s jej histamínom nezamávalo.

Ešte stále ma baví chodiť. A keď je tak teplo, ako v tieto dni, chodím skoro ráno. Fakt skoro. Dnes som vyšla z domu krátko po 5 hodine. Chodím iba po meste. Z dvoch dôvodov. Nezvládam väčšie prevýšenie a to u nás, keby som chcela ísť do lesa je všade. A hlavne, furt je vo mne strach, že stretnem napríklad medveďa .

Pred pár dňami som sa skoro po roku vybrala na pracovný výlet do Bratislavy. Ozaj už dozrel čas. V pokluse som zmenežovala domácnosť, aby som si s veľkou úľavou sadla v KE do vlaku a užila svojich 5 hodín pokoja. 

... aspoň občas 

Nie nezvykla som si. Aj na štvrtý pokus ma zaskočila a dosť výrazne. Puberta. Snažiac za a znova pochopiť jej zákutia som sa dala aj do pátrania a zhrnula všetko som zistila, do článku Ako nebrať pubertu osobne

Ja nevarím bohvieako rada. Ale musím. Kto má chalanov v istom veku vie, že nejedia. Že žerú. Cez obed nakúpim aj rôzne potraviny, že keby obed nestačil. Makovník, oblievané piškóty, oriešky. Po návrate z práce si chcem dať za odmenu piškótku. Mh, zo skrinky vyhadzujem prázdny obal. Nerada varím, ale musím. Lebo by zjedli aj mňa. Kúsok by inak mohli. Asi napíšem fakt kuchárku. Kamarát, inak skvelý a zodpovedný tlačiar Brisk Print, mi vraví.

Asi to presne a zodpovedne vystihuje moje posledné dni života. Keby som zrátala kilometre v aute, čo za posledné dni som sa navozila, tuším už v tom Santiagu by som mohla aj byť. Doma tiež veľa kľudu nie je.

V pondelok som bola na dcérinom rodičovskom združení. Je siedmačka na waldorfskej škole. Všetko je tam inak ako poznám, poznáte z klasických škôl. Aj spôsob vyučovania aj samotný priebeh rodičovských združení.

Práve máme prázdniny, tzv.fašiangové. Nič sme na ne neplánovali, lebo sme kedysi nevedeli, či Michael bude ešte muzikálne aktívny a či ho už konečne postihne mutovanie.