Ja mama

Keď som bola malá, teda školou povinná, pamätám si na MDD veľmi dobre. Normálne sme sa učili, na tabuľu sme kriedou načmárali " DNES JE SVIATOK NÁŠ, NESKÚŠAJTE NÁS." a dokreslili kvetinkami po celej šírke a výške, aby nebolo kde písať poznámky. Potmehútsky sme ju zatvorili a čakali na učiteľa. Ten prišiel a tváril sa, že je normálny deň, aj začal učiť, potom otvoril krídla tabule a " Aleba! A kde budeme písať učivo?" tak zavrel a písal poznámky na tie krídla. Naozaj neskúšal a my sme boli vytešení ako lečo, lebo už len to bola výhra.

Byť mamou je úžasné. Byť mamou puberťákov je ešte úžasnejšie. Aspoň ja som v úžas dovádzaná podchvíľou.

Včera som sa rozhodla, že strávime pekný deň v blízkej spoločnosti, zažijeme zopár skvelých zážitkov.

Zas po dlhej dobe sen na ktorý celý den myslím tada od 0300 ako som precitla v posteli...V skratke:bola som v mojej rodnej dedine..teda išla som na horný koniec smer dolina-ludia mali po plotoch povešané na sušenie domáce tkané koberce a zrazu začalo pršať a dolu cestou sa valila špinavá voda ktorá brala so sebou štrk a  pod-nebola velká len tak asi po kolená..no a ja som začala tie koberce zberať aby nenamokli a aby ich nezobrala tá voda..a za zákrutou bol pri plote uviazaný celkom biely kôň a stál v tej vode-zrazu sa objavil neviem odkial nejaký chlap a hovorí,že toho kona treba dať

Tak sa nám školský rok šťastlivo preklopil do druhej polovice. Pri podaktorých predmetoch dvíhame prst, pri iných sa blahosklonne usmievame a pri niektorých si klepem na čelo. 

No a jedného takého novopolročného dňa príde môj natešený synak, ktorý niekde v útrobách skrine objavil ruksak silno maskáčový so svieticimi očami a pohľadom šteniatka "mamiiii, môžem to nosiť do školy?" No čožeby nemohol, tá taška je takmer nová, neviem, či ju starší syn pol roka nosil. Žiadne diery, ani zemské ošuchy, natrhnuté uši, či pokazený zips.

Dobry vecer, chcela by som sa informovat ohladom rodicovskeho prispevku. Ide o to ze dna 14.3.2017 som ukoncila dohodu  ( v Kosiciach ) v praci ale aj pocas dohody som bola v evidencii na UPSVaR.Tak som otehotnela ( zistila som to 3.4.2017 ked som uz nepracovala na dohodu  )a moja povinnost bola odniest na socialnu poistovnu potvrdenie od gynekologa termin nastupu na matersku. ( Termin porodu mam 2-7.12.

Už niekoľko dní sa budievam na stuhnutý krk a boľavý chrbát a tupú bolesť v zátylku a presne viem, že takto sa mi odpláca stres, ktorý si nechávam prenikať pozvoľne do života. Nie je to viditeľné, hmatateľné, nie je to jeden veľký problém... sú to stovky malých problémov, ktoré sa mi bodavo dostávajú pod kožu. Ja si za to môžem sama... neselektujem, nevyraďujem "blbosti", ktoré nijako neovplyvním len sa tým zbytočne trápim, nechám si na seba nakladať a nakladať, kým sa nezačnem budiť s mojimi známymi bolesťami a už viem, že je zle-nedobre.

Stále riešim jedenie nášho juniora. Viem určite povedať, čo nezje. Viem, čo ako tak toleruje. Ale čo mu chutí, čo má rád, to fakt netuším. Nedokážem povedať.

Cez školský rok sú raňajky obrovský problém, tak aspoň teraz cez prázdniny ho prinútim. Jedáva kúsok sladkého pečiva a čaj. Snažím sa mu to striedať. A furt skúmam, čo mu chutí, čo radšej nie. A fakt neviem.

alebo zúfalej matky zúfalé činy