My, skoro dokonalé

Pre tie, čo neboli v Piešťanoch a chceli by si pozrieť práce artmám, tak tu sú sumárne:
http://artmama.sme.sk/vsetko-ostatne/piestany-i
http://artmama.sme.sk/vsetko-ostatne/piestany-ii

Tento rok sme mali aj spoločné dielo - tvorili sme malé nástenky pre swap
http://artmama.sme.sk/vsetko-ostatne/swap-piestany

Už som sa zúčastnila mojim príspevkom, ale ozývam sa zasa, písala som, že ako je fajn, že moje dcérky nebývajú choré a bum na druhý deň naša 3.dcérka dostala z ničoho nič 38 teploty, celý deň preležala, nič ju nebavilo o dva dni najmladšia opäť teploty, bez kašľa a soplíkov. Modlila som sa a verila, že bude fajn a ostatné to nechytia. Jasné, že som dávala aj antipyretiká a potili sme sa, malá bola mrzutá, plačlivá, ale. Následne nám učiteľka volala, že najstaršia dcérka v škole vracala, to už nie, myslela som si, ale bolo to opäť. a na ďalší deň aj 2.dcérka teploty, bolesti hlavy.

O chorobe MM som tu už písala. Bolo to 6mes.po narodení nášho syna. Jedného dňa, z ničoho nič sa MM nedokázal postaviť z postele. Nasledovala dlhá maródka a kopec škodlivých liekov k tomu. Diagnóza bola silný zápal v tele, posunuté dva stavce, pravdepodobná reuma a príprava na operáciu. Až tá MM úplne zlomila. Začal čítať, zaujímať sa o zdravý životný štýl (niežeby sme sa stravovali nejako nezdravo), o duševné zdravie...A dôležitú úlohu zohrávalo pozitívne myslenie. Rozhodol sa, že je zdravý a žiadnu operáciu nepotrebuje.

Vždy som lekárom dôverovala, nikdy som ich nespochybňovala. Ale keď mi naposledy neurologička chcela liečiť bolesť ušnice antiepileptikami, vlasová doktorka opakovane alopeciu mastičkami(napriek tomu, že sa vie, že je to autoimunitné ochorenie)a očná doktorka ma presviedčala, že plávajúce pavučinky, ktoré vidím (a nenormálne ma niekedy iritujú, keď sa mi objavia v zornom poli a ja zaostrujem na nejaký detail pri zdobení torty...) má väčšina ľudí a nič sa s nimi nedá robiť – povedala som si, načo vôbec k doktorom chodiť.

Choroba ukazauje, ze nieco v nasom zivote nie je dobre. Nieco by trebalo robit inak.
Od isteho casu, konkretne odkedy bojujeme (alebo skor lepsie povedane zijeme) s ekzemom nasej dcerky, nastal u mna odklon od klasickej mediciny k liecbe alternativnej. Klasika: pomoz si sam, aj pan Boh ti pomoze, ci tak nejako je to?

Na seminár momentálne ísť nemôžem, ale kniha CESTA pre rodičov a deti by ma určite potešila.

Veľmi dávno som sa neozvala, ale pravidelne čítam všetky príspevky aj komentáre. teraz ma zaujala súťaž o sile pozitívneho myslenia- tri dni, ktoré Vám zmenia život. Aj, keď by som takýto seminár rada absolvovala, nebývam v BA a pri mojich 4 deťoch nemôžem na dlhšie cestovať, keďže najmladšia má iba 5 mesiacov a stále sa iba kojíme, ale aj tak niečo napíšem .Sama skúsenosti o samoliečení nemám, ani o tom či pozitívne myslenie pomáha pri liečení zavažnych ochorení.

O seminár nesúťažím, pretože vtedy nebudem v BA, ale k samoliečeniu mám jednu príhodu a dokonca vlastnú. Už som to tu niekde v diskusii tuším aj písala. Ako 20-ročnej mi zistili zväčšenú štítnu žľazu a cysty, tak som skončila v Ľubochni a odtiaľ som vypochodovala s liekmi v ruke.
Lieky som užívala asi týždeň-dva, bolo mi po nich horšie ako bez nich, tak som sa na to vykašľala.

Nechystám sa súťažiť o úžasný seminár, mne stačí pohľad na dámu na fotke, ktorá priam žiari. Ale nie. Nakopla ma Lenka svojím príspevkom. Asi bude viac o mojej intuícii

Knižka Cesta sa mi dostala do ruky, keď som bola zúfalá a kamarátka mi chcela ukázať, že aj zdanlivo beznádejné problémy sa dajú vyriešiť. Zaujala ma moc. Pozerala som na internete aj prípadné kurzy a semináre, ale sú dosť drahé- aj keď na druhej strane ak by to naozaj fungovalo, tak by to bolo úžasné. Vravím "AK" , lebo som bola vždy tak trochu kockatá hlavička a čo sa vymykalo môjmu chápaniu / a matematicko-fyzikálnym zákonom/ tomu som ťažko dokázala uveriť.