My, skoro dokonalé

Pred Veľkou nocou som si dala pôstnych 40 dní bez nakupovania. Ani som netušila, že to bude také ťažke. Dokonca sa nám stalo také, že nás zastavili policajti - nesvietili sme. Šoféroval manžel, ale všetku vinu som vzala na seba - vypla som automatické zapínanie svetiel. Stal sa zázrak - policajt manželovi vrátil papiere a povedal - "Za 30 Eur kúpte niečo manželke". Takže som mala na nakupovanie aj isté "zdroje"

Toto mi prišlo do mailu, musím sa podeliť:)))

Skupina vydatých ženoch bula na takym seminare na temu: “Keľo lasky zostalo vo vašom manželstve?”.

Za ulohu dostali napisac chlopom smsku s textom : “Milujem ce!”

Pripravujeme stretnutie zo školy po 35 rokoch.
Tak sme posedeli so spolužiačkou a všeličo predebatovali. Samozrejme, hlavne spomienky. Aj keď na začiatku sa zdalo, že si zo školy absolútne nič nepamätám. Postupne sa zjavujú čriepky.

Samozrejme, došlo aj na reči, ako bolo kedysi dobre

Všetko začalo nevinným telefonátom s Aramanou.
A ako inak?... Úplne spontánne sme sa dohodli,že pôjdeme pogratulovať mladomanželom Tonke a Duškovi do Paty.
Ako poznám Aramanu,že všade chodí neohlásená,tak som ju poprosila,aby aspon Duškovi dala vedieť,že sa blíži pohroma v utorok. Aj dala.

Dnes ráno som v rádiu postrehla tému dňa ohľadom spánku.
Docela ma to zaujalo, lebo priznávam, nie vždy spím toľko koľko chcem. Niekto niekedy povedal, že deti by mali spať 10 hodín, dospelí už len tuším 8. Keď si večer zapínam budík, tak málokedy mi ukáže nad 7 hodín.
Naši prarodičia ( len toť pred 100 rokmi) vraj spali o hodinu viac ako súčasní dospelí.

Z mnohých strán sa dozvedáme, že by sme sa mali mať radi, tak pekne "zdravo", spontánne, láskavo, bez dominancie ega, sebapresadzovania na úkor iných, ale aj bez nekritického podriaďovania sa okoliu. Len tak môžeme milovať svojho partnera, naše deti, rodičov .... skutočnou láskou, bez závislosti, nesplniteľných očakávaní... Iba vtedy môžeme byť pozitívnym vzorom pre svoje potomstvo.