My, skoro dokonalé

Inšpirované skutočnosťou.

Moja spolužiačka má 2 ročné dieťa. Ďalšia ešte len uvažuje nad ďalšou rodinou. Mňa sa pýtajú, či ešte tretie by som nechcela, však (takmer) 40 - však to je ešte taký "fajn" vek.

Inšpirovala ma balalajka, tak snáď môžem pokračovať v jej úvahách, aj keď trochu iným smerom.

Najskôr citát z knihy Boženy Němcovej Babička:

"Jednému je divno, že babička má vlasy biele ako sneh, druhému, že má scvrknuté ruky, tretí hovorí: „Ale babička, vy máte len štyri zuby!“"

Mierny šok som zažila, keď som si prečítala, že babička opisovaná vyššie mala cca 55 rokov.

Myslím, že nie som sama, čo pri tomto vidí filmovú babičku Jarmilu Kurandovú vo filme, ktorý vznikol v roku 1971.

Tak som mala dovolenku. Takú tú fitkovú. Nejak to vyvŕbilo z okolností, že som si povedala, že necelé tri týždne do fitka nepôjdem. Nuž, raz ma donútil chrbát. A núti ma - okolnosti, neokolnosti - zajtra ísť zas.

I zvestovala som rozhodnutie pred 3 týždňami a veru nestretlo sa so všeobecným nadšením. Chlapčekovia, počítačov chtiví, veru neplesali, že budú musieť projekty naháňať, známky na vysvedčenie dopilovávať, večer riad spratávať i izby upratovať. Ale tak ... prežili to nejak. A ja s nimi.

Milujem pásiky. Snažím sa krotiť, ale nie vždy to vyjde.

Napríklad dnes ráno. Išla som zaviesť manžela k autobusu. Tak som len tak narýchlo schytila pásikavý sveter. Lebo bolo chladno. Ráno som si obliekla svoje obľúbené domáce pásikavé tričko. A nakoľko som sa ponáhľala, tak som len vhupla do pásikavých balerín.

Manžel sa na mňa díva a hovorí, že som trojpásikovaná. Ja mu na to, že keď môže byť lienka sedembodková, prečo by som ja nemohla byť trojpásiková. Ešte sme chvíľu rozoberali trojpásikovä tému, respektíve "čím viac pásokov, tým viac ad..as".

Začalo to voľakedy veľmi dávno, keď som vraj doma po ležiačky mrkvu plela.  Ozaj si nespomínam, žeby som pri tom ležala,  ale zas to veľa napovedá o mojom vzťahu k záhrade a práci v nej. ...

Priznajme si, najhoršie je to vydržať sama so sebou. Akákoľvek zlá spoločnosť sa dá vydržať do istej miery a potom vždy je východiskom zdvihnúť sa a ísť.

Ale sama od seba odísť? To chce už len možno nejaké pomocné látky - minimálne jednu sedmičku  .

Viem to. Plne si to uvedomujem.

Ak ma niekto požiada o radu, alebo to len tak z diskusie vyplynie, rada to použijem.

Netlač.

Ono to príde.

Keď sa veľmi veľmi snažíme, tak zvyčajne akoby začnú skákať pod nohy všetky prekážky. Možno ešte nie sme pripravení, aby sa to udialo. Proste len počkať. Ukľudniť sa. Seba. Okolie.

To som múdra, keď sa jedná o cudzích.

To vždy vidím.

alebo toto som si mohla odpustiť a nielen to 

Najviac inšpirácií na prácu ma chytá doma počas takých tých nepopulárnych domácich prác počnúc umývaním riadu končiac niekde medzi vyvešiavaním záclon. Samozrejme, v rámci mentálneho zdravia si ich nezapisujem. Však by sa na mňa dívali divne aj doma aj v robote, že s čím to behám mimo pracovný čas.

Najviac chuti upratovať koše prádla, špinavé okná či neumytý riad mám v zásade v práci. To hneď viem, kde začať, vizualizujem si to, ako by som sa do toho s chuťou pustila. Systematicky si viem predstaviť ako postupovať a čo ešte lepšie, v mojich predstavách sa mi to aj darí.

Všetko tak nejak do seba zapadá :)

Už sa tu spomínalo, že sme boli na Mamma Mia. Muzikál je (aj) o svadbe, teda lepšie povedané o prípravách na ňu. A v rodine sa nám nejak nahromadili svadby.

Začalo sa rozprávať o rozlúčke so slobodou. Vraj to teraz mladí berú "zodpovedne"