My, skoro dokonalé

Čítam rôzne motivačné blogy. Pekne to tie dievčatá píšu. Tak pútavo. Motivačne. (Mmch, čítanie tých blogov je úžasne "prokrastinačné". Čítam o prokrastinácii, tak nemôžem ísť robiť to alebo ono )

Skoro všetky si dávajú rôzne výzvy. Niektoré píšu o tom, koľko kníh chcú tento rok prečítať. Iné čo chcú naštudovať. Prerobiť. Koľko km prejsť pešo. Čo odcvičiť....

Tak som dospela k presvedčeniu, že nutne si musím pred seba tiež postaviť nejakú výzvu. A prečo nie rovno v máji.

OK.

Po desiatich rokoch sme sa vrátili na miesto činu. Na jar, voľakedy dávno, sme sa v Litovskom Jáne stretli po prvýkrát. Vtedy to bola ešte veľmi skromná, zato skalná, partia naničmám. Po dekáde sme si dali repeté, už stabilná zostava aj artmám a cukrárok. Klub medovnikárok hájili dve dámy.

Dievčatá, opäť fotím kvety a prírodu, lebo všetko bujnie a kvitne. V zime som fotila akurát tak sneh, pekné boli hory, ale toto je krajšie:) 

Pracujem z domu. Na pracovnom stole mám dva počítače, k tomu dve rôzne tlačiarne. Lampa, modem a razom je za počítačmi také volám to "klbko hadov". Zmeska rôznych káblov. Samozrejme, napájanie je vyriešené typicky "elektrikársky". Z predlžovačky iná predlžovačka, rozdvojka... Sodoma, Gomora.... No hrôza. Siahame na to iba v prípade, keď odchádzame na dlhšie a to tak, že to celé vypneme.

Je ráno. V kúpelni sa idem osprchovať.

Vyzlečiem pyžamové nohavice. Uvedomím si, že veď prádlo sa môže prať už počas sprchovania. Tak polonahá obehnem byt - treba pozbierať, čo pôjde do práčky.

Pračka beží, tak si dám na kefku pastu. Vtom mi napadne, že som neičo dôležité zabudla povedať manželovi. Vyberiem sa za nim. Cestou vyberiem veci z mrazáku.

Som zase v kúpeľni. Vyzlečiem sa a vtom si všimnem, že treba umyť umývadlo. No ale keď umývadlo, tak treba aj WC. Takže teraz už nahá pobehujem a umývam základné sanitárne zariadenie.

S mojim druhacikom citame kazdy vecer rozpravkovu knizku  s nazvom Laskave rozpravky. A dnes som sa zamyslela nad podobami lasky. prezila som lasku detsku, studentsku, pojasenu , dospelacku, aj zakazanu. kazda z tychto lasok bola ina. ale s odstupom casu mozem tvrdit ze kazda bola krasna. kazda mala svoje kuzlo.   V kazdom obdobi som bola milovana inak. dnes som vlastne rada, ze som tieto lasky stretla, z kazdej mi ostali spomienky, :) dnes mozem tvrdit ze krasne spomienky.

Už dlhšiu dobu vnímam ťažko opísateľný pocit, že sa potrebujem rozprávať. Tvárou v tvár, skoro s kýmkoľvek, no len skoro, veľa a dlho a je jedno o čom. Teoreticky, ale aj prakticky som doma 23 rokov. Štyri materské dovolenky, vystriedala práca z domu ...

Však máme na to nárok - MDŽ, Artmama ma 10 rokov a občas ani dôvod netreba ... Očakávania nie sú dobré k ničomu. A tak sme si s najmladšou devou kúpili kvety a nie hocijake.