Opäť som vybehla na Liptov a zas kus do prírody. Aby ste nepovedali, že na vás nemyslím, tak som odfotila výhľady z kopca Hrádok nad Liptovským Trnovcom.
Trošku som hľadala kam na výlet v okolí Bratislavy a keďže sme sa celkom nechtiac vybrali do kláštora Skalka a na Katarínku, tak som ešte vykukávala nejaké také miesta a toto som našla.
Po roku sa nám opäť podaril úlet za hranicu všedných dní, od práce, od detí .... Bol najvyšší čas. Keď sme vyberali lokalitu nášho víkendového pobytu, mala som základnú požiadavku, "Ja chcem chodiť po snehu!".
Druhé tohtoročné veľké rodinné stretnutie sme absolvovali na Orave, neďaleko Zuberca. Túto oblasť Slovenska sme ešte nepoznali, preto sme si naplánovali čo najviac výletov. Vďaka Ariese sme šli na istotu.
Niekedy netreba veľa slov. Ako sa často opakujem, stačí otvoriť oči, svoje srdce a zhlboka dýchať. O našich veľhorách to platí zvlášť. Pre mňa sú Vysoké Tatry láskou na celý život. Tak len krátko. Bývanie v najvyššie položenom hoteli na Slovensku malo neopakovateľné čaro aj keď tam bolo miestami rušnejšie ako u nás doma. :-)
Vraciam sa do Trenčína a vidím ho očami zapadajúceho slnka. Ako majestátne sa týči nad ním hrad. Hrdo drží nad ním ochrannu ruku a domčeky všetkých architektonických období sa k nemu túlia ako kuriatka ku kvočke.
