Svätý Anton alebo Antol nikdy nebol mojim vysneným cieľom. Predsa len, predstava poľovného kaštieľa plného vypchatých zvierat ma vôbec nelákala. Nuž ale cesta do blízkej Banskej Štiavnice rozhodla.
O zámku v Bytči počul pravdepodobne každý. V našich dejinách sa mihlo hlavne väzenie, ktoré tu bolo. Väznili tu, súdili a neskôr popravili pomocníkov neslávne známej Alžbety Báthoriovej
Viackrát sme sa ocitli v okolí Levíc ale nikdy sme si nenaplánovali cestu tak, aby sme mohli navštíviť tento unikát. Veď čo by dnes mnohí dali za také nízkoenergetické obydlie.
Moja predstava beneditkínskeho kláštora bola vždy taká, že sú tam bylinkové záhrady a mnísy vyrábajú minimálne tuhé cmúľacie bylinkové cukríky ak nie rovno bylinkový likér.
Aj na hrade Vinné sme už boli voľakedy dávno. Ostali nám spomienky, len na symbolické ruiny. Keď som si však pozerala nové záberyhradu, vyzeralo to akosi inak.
Keď som si prečítala článok o zmrzlinárovi zo Šamorína, okamžite som mala chuť vyskúšať, či tá jeho zmrzlina je naozaj taká, ako si spomínam kedysi dávno.
Už dávnejšie som zachytila, že na juhovýchode Slovenska spravili novú vyhliadkovú vežu v tvare suda. Došlo mi, že zrejme vo vinohradníckej lokalite. Len dlho som nemala predstavu, kde vlastne.
Možno ste to už zažili aj vy. Veľakrát ste tam boli, však to už poznáte, a zrazu je to niečo úplne iné, neskutočné, výnimočné a čarovné ... Také bolo pre mňa Morské oko po rokoch.
Aj tento rok sme si dali výlet po Slovensku. Okrem iného sa nám podarilo trafiť deň, kedy je pre verejnosť otvorený zámok v Haliči, ktorý aktuálne slúži ako hotel a nie hocijaký hotel.
Na odporúčanie staršej dcéry, sme sa vybrali hľadať Hájske vodopády. Zistili sme, že sa nachádzajú v Hájskej doline či tiesňave, ktorá vedie súbežne so Zádielskou dolinou, bližšie k Moldave.