Priznávam, že tento naskutku veľkolepý úkaz mám doslova za rohom ale navštívila som ho až teraz... prečo až teraz to netuším ale už teraz, v teple obývačky, viem s istotou povedať, že túto zimu sa tam vrátim.
Od veľkej kalamity vo Vysokých Tatrách som sa intenzívne vyhýbala, túram prechádzajúcich "holorubom". Pohľad na rozsiahlu prázdnotu bol pre mňa priveľmi boľavý.
Prvá zmienka o Bardejove je z roku 1241 a je spájaná s mníšskym rádom spravujúcim kostol sv. Egídia. Mesto sa nachádzalo na spojnici obchodných ciest medzi juhom a severom, z čoho dostatočne dlho ťažilo.
Svätý Anton alebo Antol nikdy nebol mojim vysneným cieľom. Predsa len, predstava poľovného kaštieľa plného vypchatých zvierat ma vôbec nelákala. Nuž ale cesta do blízkej Banskej Štiavnice rozhodla.
O zámku v Bytči počul pravdepodobne každý. V našich dejinách sa mihlo hlavne väzenie, ktoré tu bolo. Väznili tu, súdili a neskôr popravili pomocníkov neslávne známej Alžbety Báthoriovej
Viackrát sme sa ocitli v okolí Levíc ale nikdy sme si nenaplánovali cestu tak, aby sme mohli navštíviť tento unikát. Veď čo by dnes mnohí dali za také nízkoenergetické obydlie.
Moja predstava beneditkínskeho kláštora bola vždy taká, že sú tam bylinkové záhrady a mnísy vyrábajú minimálne tuhé cmúľacie bylinkové cukríky ak nie rovno bylinkový likér.
Aj na hrade Vinné sme už boli voľakedy dávno. Ostali nám spomienky, len na symbolické ruiny. Keď som si však pozerala nové záberyhradu, vyzeralo to akosi inak.
Keď som si prečítala článok o zmrzlinárovi zo Šamorína, okamžite som mala chuť vyskúšať, či tá jeho zmrzlina je naozaj taká, ako si spomínam kedysi dávno.
Už dávnejšie som zachytila, že na juhovýchode Slovenska spravili novú vyhliadkovú vežu v tvare suda. Došlo mi, že zrejme vo vinohradníckej lokalite. Len dlho som nemala predstavu, kde vlastne.
