No dievčence dali sme to. Máme poupratované v bytoch, domoch... snáď aj v duši. Dnešný deň by sme mali venovať sebe. Samozrejme najprv doladiť štedrú večeru. Ale základ bude kúpeľ, manikúra, pedikúra (aspoň domáca), účes a hodiť sa do gala.
My zvykneme chodiť poobede do kostola po betlehemské svetlo. Takže zvládneme aj nejakú tú prechádzku.
Na záver už len:
Drevo v krbe praská, v našich srdciach láska. Ihličie krásne vonia, zvončeky tíško zvonia. Plamienok v srdci blkoce, prajeme krásne Vianoce.
Ja a móda... Tým že som vyrastala v takej dobe, že na výber toho moc nebolo, a moja mama sa oliekala do "vriec". Ako hovorí doteraz, bola zakomplexovaná a kíl mala navyše dosť. Tiež to riešila širokými smiešnymi sukňami a veľkými pulovrami. Teraz vyzerá lepšie ako pred 20-timi rokmi...
Ja a upratovanie... ťažká téma...
Priznám sa bez mučenia, keď sme boli menší, tak nám (mne a bratovi) zvykla mama hovorievať, že nás špina zožerie. Nezožrala. Ale zisťujem, že som sa „pomamila“. Nie som z tých, čo behajú s vysávačom, handrou každý deň. Podľa potreby. T.j. niekedy raz do týždňa... Veď tú najväčšiu špinu stačí pozametať...
Korenie, napr. "čípoš", tak to ja vôbec nemusím. Našťastie ani MM. Takže to sme sa asi dlho hľadali. Najradšej mám bylinky, vlastnoručne odtrhnuté (z maminej záhrady ) a usušené. Tento rok som sa tromfla. Mám dokonca aj domácu vegetu.
Keď sa Karol narodil, jeho brat Vlado mal štyri roky, matka 36 a otec ešte o 10 viac. Boli dlho a túžobne očakávanými deťmi. Vlado bol ten, čo vždy poslúchal, pomáhal, bol slušný a mamičkin. Karol mal všetko dovolené, on bol ten ktorému sa zvlášť kupoval salámik, klobáska, zákusok.... On nič robiť nemusel.
Dlho som rozmýšľala, či sa zapojím do tejto súťaže, veď má doma dvoch chalanov. Ale nedá mi to.
Moc veľký rozdiel v hraní medzi dievčatami a chlapcami nevidím. Aspoň nie v mojom okolí.
U nás prevládajú samozrejme autíčka, autá, vlaky, legá, stavebnice.
Náš starší Samko je od malička veľmi tvorivý. Teraz už bude mať 8 rokov, ale naša detská izba niekedy vyzerá ako po bombardovaní. Ale on je spokojný a prehral by sa..... Teraz je to už menej často, predsa už je len školák.
Nezožrala. Ale zisťujem, že som sa „pomamila“. Nie som z tých, čo behajú s vysávačom, handrou každý deň. Podľa potreby. T.j. niekedy raz do týždňa... Veď tú najväčšiu špinu stačí pozametať...
Najradšej mám bylinky, vlastnoručne odtrhnuté (z maminej záhrady 
) a usušené. Tento rok som sa tromfla. Mám dokonca aj domácu vegetu. 
