Blogy používateľa Martina79

Vážne, už to potrebujem. Meliem z posledného. Dnes ukázalo svoju krásnu tvár, aj keď ešte studenú, ofúknutú vetrom. Áno, dnes konečne svietilo slniečko . Hneď mi je lepšie. Trochu dobité baterky a môžem fičať ako sa na správnu nanič mamu patrí.

Bolo mi to treba.... Ale môžem ja za to, že keď Pán Boh rozdával "cukrárske umenie" bola som mimo?

Len som sa usmiala, keď som si prečítala príspevok o káve a čajoch... A za nimi otázka, aké boli naše najkrajšie Vianoce.

No dobre, tak to priznám. Aj keď nerada, lebo už budete o mne naozaj všetko vedieť...

Ako sa povie, človek sa učí stále... Ďakujem Georgina, dúfam, že s tvojou pomocou (aj keď o tom nevieš), som to zvládla. Ak nie... tak nabudúce. Tak idem na to. Pridávať fotky...
Samozrejme prvý pokus... to nemôžem dať do blogu??? Asi nie...

Keď sa tu začalo spomínať, čo sa nemá zabudnúť pri ceste na dovolenku, tak aj mňa napadla minuloročná príhoda. Neleteli sme nikde. Išli sme autobusom do Terchovej.
Podrobnejšie z Bošian do Topoľčian, s tadiaľ do Žiliny a potom do Terchovej.
Cestovali sme v pondelok, lebo sme tam chceli byť až do ďalšieho pondelku, chceli sme vidieť celé Jánošikové dni.

Ja najnovšie bojujem so svojim starším dieťaťom. Bude mať skoro 7 rokov a odmala mal problém spať a zaspať sám. Teraz už má detskú izbu, svoju, ale stále "cestoval" v noci za nami. Dalo sa to vydržať, väčšinou to bolo nadránom. Ale, od vtedy ako sa nám narodil Maťko (5 mes.) si náš Samo zmyslel, že on sám spávať nebude.

S mojim MM sme začali spolu chodiť vo februári. Keď prišli prvé Vianoce, tak sme sa dohodli, že si nebudeme kupovať nejaké drahé dary, keďže ja som študovala. Mala som vtedy 20 rokov a prvú takú vážnu známosť (aj poslednú). Tak som si dala záležať. Tuším to bola nejaká mikina a tričko. MM (vtedy budúci) samozrejme sľub dodržať nemohol.

No keďže o manželovi písať nemôžem, tak ma napadol jeden...