Neviem teda či je to z názvu blogu jasné, ale ani ta situácia moc jasná nie je. Každopádne mi z toho vychádza, že dobrý úmysel nemusí dobre aj dopadnúť. Zrejmé to bolo už včera, keď sa presun ala Veľká noc začal o pár dní skôr a pokračovalo to dnes ráno.
Tradične boli naše dovolenky k moru orientované na Chorvátsko, Hold tentokrát ma prehlasovali a padlo to na dobrodružnejšie spoznávanie Balkánu, cieľ Čierna Hora mesto Budva.
.....veru asi by som neodolala, aká lákavá predstava, priam rozprávková. Ale čo si vybrať z výkladu ak nie cukrovinky čierny princ? :-) Asi by som si poprosila vrátiť čas, dnes by som veľa vecí, rozhodnutí urobila inak. Urobila? Ktovie, po funuse je každý múdry. Každopádne mám pocit, že mnohokrát tak malé rozhodnutia tak veľa menia.
Asi najvýraznejšie, čo máme spoločné ja a móda je prvé písmeno, teda M. Náš vzťah sa vyvíjal veľmi ťažko a pozvoľna, ale ako sa dozviete na konci, predsa len niekde vypučal.
No čo povedať, pri téme upratovanie mi hneď napadla sobotňajšia scéna. 1. dôvod utekať z domu alebo aspoň si zabezpečiť štuple do uší - dievčatá si rozdeľovali kto čo povysáva.
Osem rokov, no to mi teda nedá neprispieť. Veru to zbehlo, patrím medzi prvé naničmami ako sa na správnu sestru patrí, dúfam , a aj keď sa skôr radím k čitateľkám, súťaž je výzva. Cha, že téma: „Kedy sa cítim ako ozajstná naničmama?“ U mňa by to malo byť: „Kedy sa necítim ako ozajstná naničmama?“ Nuž ak sa tak náhodou necítim ja sama, svoj pocit dajú jasne najavo naši pubertiaci, stále ich človek len niečim vyrušuje, stále od nich niečo chce, no ja neviem, podľa nich by sa všetko malo diať samo.
Keď moja najstaršia - 13-tka listovala na naničmame, samozrejme súťaživý to typ, hneď na mňa kričí:" Mamka zapoj sa do súťaže". Hneď na to nasledovala otázka:"Čo robíš s láskou?". A moja sekundová reakcia: "Desiatu". Asi by som mala vysvetliť.
Júj aká som rada, že niekto takéto spojenie vymyslel, mnoho odborníkov fundovane odôvodnilo prečo je tomu tak a mnoho rád ako s jarnou únavou naložiť uzrelo svetlo sveta. Keď už si nájdem tu chvíľku a zamyslím sa nad tým, že ma chytá spavá nemoc aj cez deň, že mám pocit polámanej starenky, zaženiem to aktivitou a nakoniec zistím, že to až také zlé nie je, že som tú potvoru zase raz na chvíľku prekonala. Takže u mňa je to presne tak ako som to "protirečivo" napísala v názve môjho príspevku, určite je tu, plíži sa okolo mňa, zakusáva sa, ale ja na ňu potvoru nemám čas.
, a aj keď sa skôr radím k čitateľkám, súťaž je výzva. Cha, že téma: „Kedy sa cítim ako ozajstná naničmama?“ U mňa by to malo byť: „Kedy sa necítim ako ozajstná naničmama?“ Nuž ak sa tak náhodou necítim ja sama, svoj pocit dajú jasne najavo naši pubertiaci, stále ich človek len niečim vyrušuje, stále od nich niečo chce, no ja neviem, podľa nich by sa všetko malo diať samo.
