Blogy používateľa manny

Karin spomalila a chytila ho za ruku.
• Kam ma to vedieš? Reštaurácia je tu- zastala a ukázala na presklené dvere do hotelovej reštaurácie.

Mala som krásnych šestnásť. Hlavu plnú predsavzatí do dospelosti,sny najivnej pubertiačky čo si myslí, že svet je gombička a svoj osud má pevne vo svojich rukách. Na očiach rúžové okuliare, na tváry jemnučký rúžový panennský makeup a v hlave tie najtajnejšie sny.

Od tej akcie, kedy Andreas prišiel o ruku od neho ženy bočili. Mal aj dlhodobú známosť Jennyfer, no nedokázala žiť s jeho handicapom. Iveta si jeho protézu ani nevšímala. Stalo sa, že pri rozhovore sa jej len tak ledabolo dotkla, no vôbec sa nezháčila, vlastne si to ani neuvedomovala. A on ju za to zbožňoval.

Výhľad z hotelovej izby na stovežatú Prahu, bol nádherný. Starší muž sedel v hojdacom kresle a fajčil fajku. Na svoje roky vyzeral veľmi dobre a jeho vek prezrádzali iba šediny. V tvári mal pokojný výraz.
• Hej, pán Stoune- do izby vbehol mladý muž- máme to – vydýchol. S chlapom v kresle to ani nepohlo. Vyložil si nohy na konferenčný stolík.

Ďalších päť dní uplynulo tak rýchlo, až mala Karin pocit, že zabudli niečo na tréningoch nacvičiť. V pondelok a utorok pršalo, takže celé cvičisko bolo mokré. Do tábora sa vracala premočená do nitky a celá od blata, až do štvrtku kým pôda po daždi nevyschla. Na víkend už zasa hlásili vysoké teploty. Karin dostala plán celých pretekov od piatku až po nedeľu. Čím bol termín bližšie, tým bola nervóznejšia. Všetci sa snažili byť na ňu milí, aby sa nebola v ešte väčšom strese.

Niekoľko ďalších dní si slnko nevydýchlo a prehrialo vzduch tak, že sa nedalo poriadne dýchať. Doobeda sa vedúci s deťmi zdržovali prevažne v chate. Karin s Damienom od ich posledného rozhovoru takmer neprehovorili o súkromných veciach. Preberali iba to, čo sa týkalo detí a ich programu. Karin sa celý deň plne venovala deťom.