Od maličkého mala som chcela robiť so zvieratami. Čo? Ani neviem-jednoducho som chcela byť pri nich...či, už, ako zverolekárka, alebo niekde na farme, poprípade na družstve. Milovala som "vôňu" zvierat...na jazdeckom som doslovne nasávala vôňu koní. A tak som sa dostala na poľnohospodársku. Chcela som začať na družstve, pod ktoré spadala naša škola...bohužiaľ, prišla ešte počas školy revolúcia a po škole, zrušili družstvá.
Milé NaničMamičky
Ešte sa necítim úplne najsam, ale nedá mi.
Ani si neviete predstaviť, čo pre mňa vaša energia znamená-nesmierne si ju cením
S pľúcami mám problém už od detstva, ale nebudem tu opisovať celý príbeh-je to ozaj na dlho.
Vo štvrtok večer som začala smrkať krv a už v piatok ráno som sa nemohla nadýchnuť.
...akurát ma volá mama a Tom...Ivááá, poď sem, nie je to ten pán, čo tie torty robí?!...priletela som, ako strela, kuknem, a čo nevidííím:Bohuš v telky!!!...toť, cca 19:20 na markíze-ak chcete, skúste nájsť v archíve
...a tak to išlo roky, a nik nemal odvahu na tom niečo zmeniť ...až raz-mala som desať a po facke od starkého, kedy mi stena dala druhú sa vo mne niečo zmenilo ...s hlavou vztýčenou, so slzami na krajíčku(ale držala som sa-žiadne slzy neboli )som mu povedala:"tak toto si spravil naposledy!!!"...otočila som sa a vybehla na druhé poschodie ku tete, kde som strávila noc...r
Niekto zvoní...prídem ku zvončeku a pýtam sa:"kto tam?"...zdola sa ozve:"pošta"...dovalí sa na druhé poschodie a ja oznamujem, že mama nie je doma..."ale ja hľadám Ivanu"-zahlási pani a podáva mi obálku, celkom peknej veľkosti ale veď ja som si ništ neobjednala ...kuknem na odosielateľa...a, už mi svitá-božinku, knižka pre Tomáška, od Kamilky Ďakujem, ďakujem,