Pozývam na Gemer - cyklopotulky - 4.časť

Milí čitatelia, vitajte znovu na Gemeri v 4.časti cyklopotuliek. Dala som si trošku pauzu od písania, aby som nezahltila celý portál mojimi cyklo-zážitkami, ale keďže som vás na konci minulej časti pozvala do Jelšavy, tak plním sľub a preto sa pohodlne usaďte, uvarte si kávičku a prežite so mnou a mojou rodinou jeden zaujímavý cyklodeň.

Nebudem tentokrát opisovať trasu kadiaľ sa z Revúcej vyberieme, pretože som to takmer celé opísala v minulej - 3.časti. Z Revúcej do Jelšavy vedie hlavná cesta (prvé km ideme cyklochodníkom a až potom sa napájame na klasickú cestu). V minulej časti sme odbočili pri Teplej Vode, tentokrát žiadna odbočka, ale rovno smer Jelšava. Celá trasa má len 12 km, je nenáročná, zvládnuteľná aj pre deti, nie je kde zablúdiť pretože je to jediná cesta. Treba len dávať pozor na autá a miestami užšiu cestu. Ozaj, ak stretnete cyklistov, pozdravte sa zdvihnutím ruky alebo kývnutím hlavy . Všetci ktorí aktívne bicyklujú sa aj slušne zdravia hoci sa nepoznajú. 

Keď prechádzame okolo Slovenských magnezitových závodov, určite si všimnite po ľavej strane haldy po ťažbe. Je to mesačná krajina. Je to niečo vyprahnuté, obrovské, bez zalesnenia, bez života. Nefotila som tieto haldy, pretože ich monumentálnosť sa nedá dobre zachytiť fotoaparátom, treba to vidieť na vlastné oči. Ak by filmári hľadali vhodné miesto na natáčanie scén z inej planéty alebo nejaké ťažké sci-fi, toto je presne to miesto, ktoré by som im doporučila. Pre nás miestnych je to už samozrejmosť, ale keď sa tu zjavia cudzinci, ktorí tento kraj nepoznajú, tak vždy sa tam pristavujú a fotia si toto miesto a žasnú nad tým. Toto miesto je zaujímavé, jedinečné, ale nie sme na to hrdí. Je to dôsledok ťažby, ktorá je však pre tento región kľúčová, je to najväčší zamestnávateľ na doline a pre stovky rodín jediný zdroj príjmov a možnosti pracovať.

Popri haldách pomaličky vchádzame do Jelšavy kde dávam do pozornosti po ľavej strane starý židovský cintorín. Tento cintorín vám neukazujem len tak náhodou, ešte sa k nemu na chvíľočku neskôr počas dnešného putovania vrátime. 

V tejto chvíli sa ocitáme v mestečku Jelšava, ktoré podľa štatistických údajov z roku 2016 malo 3212 obyvateľov. Zaujímavosťou tohto mesta je, že až 42% (údaj z roku 2019) obyvateľov sú Rómovia. Možno práve preto budete príjemne prekvapení, aké pekné a čisté je toto mesto. Spolunažívanie majority a minority v tomto meste je bezproblémové, osobne poznám veľmi veľkú časť obyvateľstva, nakoľko som ich učila v rekvalifikačných kurzoch a musím povedať, že som spoznala obrovské množstvo skvelých ľudí s ktorými sa vždy rada porozprávam keď ich na potulkách stretnem. Miestni sú veľmi ochotní aj poradiť alebo navigovať ak by ste zablúdili alebo sa potrebovali čokoľvek opýtať.

Hneď ako prvé čo vás zaujme pri vstupe do mesta je obrovská budova, ktorá sa vám zjaví po prvých pár rodinných domoch po ľavej strane. Je to kaštieľ Coburgovcov - dominanta mesta a vlastne aj širokého okolia. Je to jedinečná stavba na Gemeri postavená v slohu francúzskeho klasicizmu. Trojpodlažný objekt z roku 1763 bol pristavený k staršej renesančnej stavbe zo začiatku 17.storočia. Zachovali sa 3 krídla s nárožnými vežami s obdĺžnikovým pôdorysom, strieľňami a detailmi renesančných okien. Je to obrovský komplex, ktorý však môžete obdivovať len z vonku. Verejnosti nie je sprístupnený formou obhliadky. V súčasnosti prebiehajú v kaštieli rekonštrukčné práce vrámci projektu, ktorý je zameraný na obnovu a záchranu historických hradov, zámkov, kaštieľov atď. Tak snáď sa niekedy dočkáme aj sprístupnenia. Zatiaľ ho môžete obdivovať aspoň takto (fotografia spredu + vnútorné nádvorie):

Keď sa pohľadom od kaštieľa prenesiete smerom na druhú stranu hlavnej cesty, tak vašej pozornosti neunikne Jelšavský rímskokatolícky kostol. Možno si poviete že čo už na kostole môže byť zvláštne alebo jedinečné. Na prvý pohľad si ani nevšimnete, ale tento kostol bol stavaný v zvláštnom empirickobasilickom slohu vo veľkých rozmeroch a s 2 vežami. Bežne sa do kostola zmestí až 700 ľudí, ale keď v ňom mala v roku 2014 koncert speváčka Lucie Bílá, tak veru museli miesta na sedenie ešte pridávať. Ako vyzerá dvojvežový kostol? Takto

Keď sa vyberieme cestičkou popred kaštieľ (z hlavnej cesty odbočiť doľava) a zájdeme až na koniec tejto ulice a potom aj ďalšej ulice, ocitneme sa na konci mesta. Na výpadovke vedie asfaltová úzka cestička, na ktorej asi ťažko niekoho stretnete. Držíme sa stále vpravo až prídeme k zvláštnemu miestu - k odkalisku. Odkalisko je súčasťou ťažby magnezitu v Jelšave. Toto ložisko je najväčšie ložisko na Slovensku, nachádza sa 3 km severovýchodne od Jelšavy v Dúbravskom masíve. Prieskum ložiska začal v roku 1957 a je rozdelené na 3 časti - Dúbrava, Miková a Jedľovec. Teleso ložiska má dĺžku 4500 m a maximálnu mocnosť 600. Hlavným minerálom je magnezit, všadeprítomný dolomit, nájdeme tu palygorskit, kalcit, fosílie na Jedľovci atď....koniec odborného okienka.

Takže vrátim sa k odkalisku - odkalisko môže byť prírodné alebo umelo vybudované zariadenie na zneškodnenie jemnozrnného ťažobného odpadu, spravidla hlušiny zmiešanej s rôznym množstvom vody pochádzajúcej z úpravy nerastov a z čistenia alebo recyklácie vody z prevádzky. 

Toto odkalisko, ktoré máte možnosť vidieť je obrovské, pozerá sa na to pekne, ale je to také smutno-trpké. Pretože zásah do krajiny je veľký. Ale na druhej strane nemáte možnosť vidieť niečo také na vlastné oči hocikde. Na tomto mieste sú rozmiestnené aj tabule s upozornením, že je to súkromný majetok, nechoďte za tieto tabule, rešpektujte vlastníctvo.

Cestou naspäť z odkaliska sme narazili na odbočku doprava a vybrali sme sa veru tade. Cestička nás viedla popred odkalisko smerom na neďaleký kopec. Keďže nebol zalesnený tak sme sa ako zvedaví odvážlivci tade vybrali na prieskum. Cesta bola čím ďalej tým strmejšia a hoci sa teoreticky dalo na bicykloch tade vyšliapať, museli sme ich tlačiť pretože tráva bola miestami veľmi vysoká a bránila kolesám v prejazde. Zvedavosť nepustila a tak nás táto cesta doviedla až k vysielaču.

Mali sme tam pekný výhľad a až hore som pochopila na aké miesto sme sa vlastne dostali. Stáli sme presne tam, kde kedysi stál starý Jelšavský drevený hrad a pod nami sa nachádzal židovský cintorín, ktorí ste videli na prvej fotografii. Z tohto hradu neostalo už nič ale aj tak toto miesto malo zvláštne čaro. Bol tu kľud, dýchala stade história a mohli sme popustiť uzdu fantázii a predstaviť si ako asi tento hrad mohol kedysi vyzerať. 

Keďže nás ešte čakalo ďalšie dobrodružstvo, nastal čas vybrať sa späť. Zviezli sme sa na bikoch späť do mesta a pokračovali hlavnou cestou krížom cez mesto. Pri budove polície (neprehliadnuteľná) v druhej polovici mesta odbočíme vpravo. Nájdeme tu reštauračné zariadenie ktoré sa volá Poľovný dom. Požiadali sme majiteľov aby sme si v ich areáli mohli bezpečne uskladniť bicykle. Niežeby sme miestnym nedôverovali, ale nevedeli sme ako dlho budeme preč a okrem toho naše bicykle lákajú už z diaľky. Ďalej totiž musíme ísť pešo a chceli sme mať istotu, že naše bicykle budú v 100% stave keď sa vrátime. 

Pešo sme sa vybrali na koniec mesta popri obchode s názvom Jamajka, prešli sme cez železničnú trať a

most a potom ďalej po asfaltovej ceste ešte pár metrov. Na zemi uvidíte namaľovanú modrú značku trojuholníka so šípkou smerujúcou do lesa. Držte sa modrej značky a príjemnou lesnou prechádzkou, miestami s väčším prevýšením sa dostanete až na miesto, ktoré

jelšavčania poznajú ako Skalka. Asi po hodinovej prechádzke kľudným tempom ste na mieste. Nájdete tu starý vykrývač, príjemné drevené posedenie ak by vás zastihol dážď alebo ak sa chcete schovať pred slniečkom. Tiež sa tu nachádzajú drevené zábrany a slovenským znakom pomaľovaný drevený kôl zapichnutý do zeme. Odmenou za námahu je celá Jelšava ako na dlani, nádherné vyhliadkové miesto. V prípade dobrého počasia si

viete urobiť aj nádherné zábery. Mesto sa o toto miesto pekne stará, je to udržiavané.

Po tomto zážitku sme sa rovnakým chodníkom akým sme prišli vybrali späť a naše dvojkolesové tátoše nás už netrpezlivo očakávali. Dali sme si vychladenú kofolu, nealkoholické pivko a čakalo nás ešte domov 12 km na bicykloch.

Celkovo smenajazdili za tento deň približne 30 km a pár kilometrov sme prešli aj pešo počas ľahkej turistiky. Ak chcete toto všetko stihnúť čo som opísala v tejto 4.časti, musíte vyraziť skoro ráno a počítať s tým, že prídete domov až pozde večer. Je to celodenný zážitok a malo to aj svoj efekt. Decká po sprche odpadli do postele a do rána bol svätý kľud 

Ďalšie pokračovanie cyklopotuliek bude zahalené rúškom tajomstva a preto vám dopredu neprezradím kam vás zavediem. Prezradím len toľko, že to bude náročná a dlhá trasa spojená s nevšednými zážitkami.

Ďakujem za prečítanie.