Stanica tichá, stanica pustá...nie, to by bolo len želanie.
Nie je to stanica, je to čakáreň.Nie je tichá a pustá, je kľúkatá, z jednej ústrednej chodby vedú ďalšie, ktoré sú samozrejme plné ľudí čakajúcich na vyšetrenia, podaktorí v družnej debate o tom či už rýľovať, čo variť keď príde vnúča a že Terka už má šesť...nie sú to známi, nepoznajú sa, len po hodinách strávených v čakárni to tak vyzerá že sa poznajú roky a sú už aj ochotní prezrádzať rodinné recepty strážené dlhé roky v truhliciach...
A tentoraz sme vzali so sebou aj veľký foťák, ta to vôbec nem dopadlo dobre. 
