Blogy používateľa all

Keď sa Michael v druhej polovici decembra vrátil zo zájazdu v Shanghai, bol viditeľne šokovaný z mnohého, čo tam zažil. Dúfam, že sa mu jeho zážitky pevne vryli do pamäti a že si z nich vezme odstrašujúci príklad do budúcnosti. Keďže muž často pracuje v Číne, už odo dverí s kufrom v rukách mu položil zásadnú otázku:

- Tato, je pravdou, že Číňania patria k najegoistickejším národom na svete?

Jeho otázka nevychádzala z niečoho niekde odpočutého či prečítaného. On sa spamätával z obrazov, ktoré mal týždeň a na každom kroku pred očami.

Od toho momentu ma pasovala za svoju veľkú kamarátku - inak si jej zmenu správania nedokážem vysvetliť - a chovala sa ku mne, ako by ma posledných päť rokov stretávala aspoň raz do týždňa.

Keď mi Afričan strčil do rúk mandarínku, aby som mu ju pred cestou ošúpala, odbehla i ona ku chladničke a vybrala jednu pre seba.

- Ošúpeš i mne? - pozrela na mňa šibalsky.

- Samozrejme.

...tak mu (slovne) kožuch vyprášim!!!

Ešte som ani trochu nevychladla a doslovne pením nad toľkou trúfalosťou, drzosťou a bezohľadnosťou!

Príbeh sa začal v pondelok telefonátom Afričanovej mamy, keď mi oznámila, že je u doktora a nestihne preto vyzdvihnúť synov. Aby som ich teda samých poslala domov. Odkedy sa presťahovali, každý deň s nimi trénovala cestovanie U-bahnmi, aby dochádzku raz zvládli i oni dvaja sami a bez nej. Keby to raz bolo potrebné. Lebo človek nikdy nevie...

Sprevádzali sme mamu do nemocnice na operáciu. Ortopédia. Takže operujú hlavne ruky, nohy. S nami na príjem čakal pán. Ukázalo sa, že ide na operáciu ramena. A budú ho "robiť" hneď. Prišiel na lačno.

Prišla sestrička a kontrolovala ho: "Ste na lačno?" Prisvedčil. A nasledovala druhá otázka - "Ste oholený???" Pán mierne vytreštil oči, prešiel si rukou po brade a prisvedčil - " áno, jasne. " Zjavne príchod do nemocnice nepodcenil.

Sestrička sa otočila a chystala sa odkráčať. Našťastie, po dvoch, troch krokoch jej svitlo a dala doplňujúcu otázku -

Keď som bola malá, chcela som byť zverolekárkou. O tom som vytrubovala celej blízkej i vzdialenej rodine bez ohľadu na to, či mali o túto informáciu záujem či nie. Potom som chcela byť učiteľkou. To som nejak neroztrubovala, s tým som si líhala a vstávala ako s normálnou a vlastne už uzavretou vecou do konca povinnej dochádzky. Na strednej ma schytilo písanie. Teda ono ma pochytilo už prv, ale tak naozaj naozaj aj s prvými úspechmi, odozvami, profesionálnymi radami ako na to ... to už bolo iné kafe. A tak som si povedala, že budem žurnalistkou.

Mile nanic mamky ,sem tam sa tu obajvim  s nejakym príspevkom ,teraz je toho casu pomenej ,ale ... chcem sa vas opytat ci niektore mate problemy so znizenou funkciou stitnej zlazy a  nasledne  ake liecebne postupy ?