Blogy používateľa all

Nie je ľahké vyžadovať od kostí krátko pred päťdesiatkou, aby držali človeka pokope ako kedysi v bezstarostnej dvadsiatke. Skôr sa treba tešiť, že sa doposiaľ nerozpadli.

Nový rok nezačal práve najlepšie. A popravde, ten predošlý končil ešte horšie.

V sobotu, keď už žiaden lekár neordinoval, lebo podľa vzoru ostatných kolegov pomaly chladil šampanské na nedeľňajšieho Silvestra, som si laicky a so slzami v očiach sama stanovila zdrvujúcu diagnózu. Tú nečakanú, beštiálnu a v takých dimenziách doposiaľ nepoznanú bolesť vyvolal zaisto prolaps medzistavcových platničiek.

Už je to týždeň, čo sme sa vrátili z letnej dovolenky . Zatial sa len  veľmi pomaly aklimatizujem a preberám k životu.

Blíži sa pol rok a tak deti na prvom stupni u nás zasa namiesto vysvedčení prechádzajú pohovormi "rodičia-učiteľ-dieťa". Tento systém sa zaviedol asi pred 4-5 rokmi a všetci si ho odvtedy pochvaľujú.

Minulý rok som som zážitok s Afričanom zhrnula tu.

Včera ho opäť čakal ten tohtoročný. Priamo z neho išiel rovno na krúžok a my dvaja sme sa potom náhodne stretli na ulici. Nuž sa ho pýtam:

- Tak ako dopadol rozhovor tento rok?

Začal sa uškŕňať.

- Nie tak dobre.

- To čo znamená?

Kedysi dávno, keď som chodila do školy v Bratislave, mala som jeden sen. Prejsť všetky linky MHD z jednej konečnej na druhú. Hoci som študovala realtívne dlho, toto som si veru nesplnila.

Dnes bývame v centre okresného mesta a tak služby MHD nevyužívame. Buď máme všetko na pešo, alebo samozrejme auto.