Mala som krásnych šestnásť. Hlavu plnú predsavzatí do dospelosti,sny najivnej pubertiačky čo si myslí, že svet je gombička a svoj osud má pevne vo svojich rukách. Na očiach rúžové okuliare, na tváry jemnučký rúžový panennský makeup a v hlave tie najtajnejšie sny.
Prednedavnom som pisala ze moj muz bol suspendovany za pouzitie mobilu za jazdy.Bohuzial je este stale doma, mal uz "pohovor" so sefmi a teraz caka na ich rozhodnutie.Je to ale taka neistota, kedy nevie na com je. Pred tusim 2 tyzdnami sme zistili ze cakame babo-radost prevelka, no momentalne mam trosku strach, pretoze pred 3 rokmi som potratila prave v tomto obdobi.Prilis sa pozorujem, nejak ma "trapi" ze nemam ranne nevolnosti, neviem ci to nemoze byt nejaky priznak...no nejdem malovat certa na stenu.Vcera som bola plavat, tusim som nemala ist, no neviem ci to prehanam.
Dievčatá, na NM sa rozprúdila debata, ako sa dá darovať niečo čo nevlastníme. Zatiaľ, kým nerozbehneme pripravované "charitatívne" aukcie, jedinou možnosťou je zbierka. Je nás tu veľa mám s dobrým srdcom a keď viaceré prispejú menšou čiastkou, môžeme dopriať radosť pani Tatiane, z toho, že by nemusela prať v rukách pre štyri deti. Jej príbeh tu už bol viackrát spomínaný, viac nájdete v súvisiacich článkoch. Najnovšie údaje tu môže ešte doplniť Natinka.
Nie je to dávno (iba toť pred Vianocami), čo jedného dňa prišiel drahý domov a zahlásil, že on sa už nemôže na mňa pozerať, ako sa ťahám s tými igelitkami a ošúchanou starou taškou z obchodu. A tak vraj poď, ideme ti kúpiť na Vianoce poriadnu nákupnú tašku. Sadli sme do auta a vyrazili.
Som zhrozená, stala som sa LEMROU! Ale kedy? Veď pred rokom to bolo všetko ešte OK. S priateľom sme zliezali kopce v Tatrách (je fakt, že ak tabuľka ukazovala cieľ o 2 hodiny, trvalo mi to 2,5 - ale došla som), bicykel som používala bežne a tých pár kíl naviac bolo pre krásu (tak akurát do rúk) a nie na príťaž. Lenže...Včera mi zavolala kamoška, vraj má už tretí deň na starosti vnučku a je v koncoch. Malá ju uštvala. Poradila som jej, nech ju zoberie von a uštve ju ona. A vraj sa pridám.
Otázka: učíte svoje deti KĽÚČE-ĽAD-FĽAŠA alebo to nechávate tak?
Môjho manžela ide kydnúť, keď si od neho pýtam soĽ, fĽašu vody, v kúpeĽni svieti svetlo....
Ty spíš, ponorená do snov......
ja ležím tíško vedľa a počúvam rádio, v ktorom práve znie...
"Ty spíš, ponorená do snov, čo blúdia sem a tam.
Je noc a padá dážď. Iba ja tu bdiem a rozmýšľam.
Aj o tom, čo sme prežili, aj o tom, čo nás ešte čaká.
Poznám tvoj ľahučký dych, poznám všetky tvoje mená.
Veď pred rokom to bolo všetko ešte OK. S priateľom sme zliezali kopce v Tatrách (je fakt, že ak tabuľka ukazovala cieľ o 2 hodiny, trvalo mi to 2,5 - ale došla som), bicykel som používala bežne a tých pár kíl naviac bolo pre krásu (tak akurát do rúk) a nie na príťaž. Lenže...Včera mi zavolala kamoška, vraj má už tretí deň na starosti vnučku a je v koncoch. Malá ju uštvala. Poradila som jej, nech ju zoberie von a uštve ju ona. A vraj sa pridám.
