Blogy používateľa dasa_

Už som to tu myslím spomínala. Môj manžel je tabuľkový typ. Nemyslím tým, že mu sedia štandardné veľkosti, ale všetko dianie okolo seba potrebuje mať v tabuľkách. Fakt všetko. On nielen tie tabuľky vymyslí, on ich aj pravidelne plní. Je síce pravda, že keď občas chcem nejaký výstup, tak je problém. Ale zistiť, koľko sme platili za zmrzlinu na prvej dovolenke v Taliansku pred 20 rokmi, to vieme

Leto celkom intenzívne využívam na stretnutia. Vo dvojici, aj vo veľkej skupine.

Dnes sme mali intenzívny deň s mojou známou. Mnohé sme prebrali. Hovorila o svojej spolužiačke. Že sa chválila. Má dobrého manžela. Je kamionista, veľa na cestách. Iba jeden problém majú. Obyčajne raz do roka niečo "do neho vlezie" a on ju tak zmláti, že jej už dva krát zlomil ruky. Ale inak to je dobrý manžel.

Spadla mi sánka a neviem, čo na to povedať. Ako keby nebol kamionista a pracoval by len tak normálne, tak by to bolo častejšie?

Sú veci, ktoré naozaj moja hlava neberie.

Nie, nepomýlila som sa. Nechcela som písať o deťoch a o tom, dokedy sa máme o ne starať. Dokedy má slúžiť Mamahotel.

Druhá strana ma zaujíma. Keď ten život je už jasne za polovicou, vlastne po pravde, keď sa už dlhodobé plány nerobia. Odkedy je potrebné prebrať za rodičov, či starých rodičov celú starostlivosť? Viac menej nás to čaká všetkých.

Bola som dnes u kardiológa a ten mi pravidelne zvykne rozprávať o svojej babke. Má ju aj ako motivačné video na počítači. Vo veku 95 rokov denne cvičila s malými fľaškami vody, denne zbehla  a vybehla na 5. poschodie.

 Myslím, že toto pozná každý, kto má mailovú schránku. Nadšené listy o dedičstve po neznámej príbuznej. Alebo úžasná obchodná ponuka. Och, koľkokrát som už v duchu delila milióny.

Taký sme si národ, chceme slušné Slovensko. Protestujeme proti každému náznaku nedobrého. Podvádzania. Opisovania. Keď ide o tých ostatných. Podpisujeme petície. Odvolávame.

A keď ide o nás?

Boli sme na zmrzline. Takej, na ktorú sa stoja rady. A dá sa tam potom aj posedieť. Tak sme posedeli. Vedľa nás si podobne užívali dve mladé ženy. A ich rozhovor sa niesol v duchu očkovania. Vlasnte neočkovanica. Hlavne zháňania toho správneho potvrdenia. Lebo nie o očkovanie ide. Ale o papier. Alebo teda qr kód, či čo je vlastne výstupom.

Vlastne som si ani žiadny cieľ nedávala. Niekedy v máji som sa vybrala hľadať rozkvitnuté čerešne.  Potom prišli orgovány, gaštany. Vlčie maky, baza.... Objavila som aj záhon zeleniny na nečakanom mieste. Mmch, prvú úrodu už pozberali, pestujú ďalej a vyzerá, že záhon nikto vandalsky nezničil

Určite nie som sama, kto včera sledoval v telke Mamma Mia II. Viem, bol aj futbal. A tak v mnohých domácnostiach dostal prednosť. Ale aj tak nás bolo nemálo, čo sme si užívali leto s pesničkami.  Prvý diel máme doma napozeraný do vôle, dokonca sme boli aj na muzikáli. Ja dokonca tuším dva krát. A kľudne by som išla znova

A tak som to teraz sledovala bez nejakého sústredenia. No niečo mi udrelo do očí. Možno preto, že je teraz aj u nás riadne teplo. Tie ženy nosili nádherné klobúky. Obrovské, farebné.

Druhý alebo tretí víkend sa situácia opakuje. Dobiehame to zameškané. Za posledný rok sa toho veľa stalo. Od bežných narodenín cez dôležité okrúhliny, svadba,  ukončenia štúdii až po kary. Veľa máme zameškané. A tak sa stretáme v rôznych kruhoch a zvyčajne to rieši guľáš.

Ako som dnes prechádzala cez niekoľko dedín, okrajom mesta, všade to bolo rovnaké. Všetci dobiehame a kým sa dá, naozaj sa intenzívne stretávame. Všade sa niesla vôňa guľášu.

Nepatrím medzi kabelkové maniačky. Vystačím si s jednou, možno dvoma kúskami. Teda ak nepočítam kabelky na špeciálnu príležitosť. Jednu donosím a pozerám sa zvyčajne po veľmi podobnej druhej. Ale predsa ma v určitom čase prepadla túžba po značkovej kabelke. Takej v troch charakteristických farbách. Nevidela som nikde vhodnú. Ale tento moment si zapamätal môj manžel a tak ma sem tam upozorní. Hoci neznalec značiek, túto si vďaka farbám zapamätal.