Akú prílohu k jedlu prináša jazyková bariéra?

Počasie nám zatiaľ nedáva zvlášť najavo, že sa blíži leto, aj keď dnes sa aspoň na chvíľku umúdrilo a slnko dalo pocítiť svoju silu. Pri týchto hrejivých okamihoch sa mi okamžite vynorili spomienky na letnú dovolenku a s ňou spojený jeden malý postreh.

Pri trávení peknej slnečnej dovolenky v Chorvátsku sme sa v jeden príjemný teplý večer vybrali do neďalekej reštaurácie na naše obľúbené kalamáre. Po prečítaní jedálneho lístka, sme sa rozhodli, že ako prílohu poprosíme zemiakové krokety. Vypýtať si krokety v Chorvátsku by nemal byť problém ani pre jazykového analfabeta, nakoľko sa povedia skoro rovnako, ako u nás, kroketi, jedine to mäkké i sa líši, ale to pri vyslovení tohto slova je tak zanedbateľné, že je vlastne táto malá odchýlka týchto dvoch jazykov ľudským uchom nepostrehnuteľná.

Pristúpil k nám čašník a my sme mu oznámili našu objednávku. Čašník okamžite prikývol na znak, že rozumie , zapísal si našu objednávku a odišiel si za svojimi povinnosťami. Po chvíli čakania nám priniesol štyri porcie kalamárov. Lenže namiesto nami očakávaných krokiet boli na tanieroch hranolky. Nastal menší problém, lebo dohadovať sa v tejto cudzej zemi s čašníkom o jeho malom omyle a žiadať krokety namiesto hranoliek sa nikomu z nás nechcelo , nakoľko ani v chorvátskom , ba ani v anglickom jazyku nie je nik z nás natoľko zdatný. Nechali sme to teda tak a dali sme si ku kalamárom hranolky. Veď čo? Z toho sa nestrieľa. Chutilo nám aj tak, kalamáre boli fakt vynikajúce, ešte teraz sa mi zbiehajú slinky.

Asi po dvoch dňoch sme sa vybrali do tej istej reštaurácie znova, že si dáme repete. Deti s manželom si síce už objednali pizzu, ale ja som zostala verná kalamárom. Tentoraz som už nemala chuť na krokety a ani na hranolky. Asi predchádzajúca skúsenosť ma odradila. Rozhodla som sa , že si ako prílohu zvolím opekané zemiaky. Tie sa podľa našej intuície pri čítaní jedálneho lístka a pri porovnávaní chorvátskych a anglických názvov jedál povedia „zapečeni krumpir“. Pristúpil k nám čašník a my sme požiadali o tri porcie pizze a jedny „kalamáre a zapečeni krumpir“.

Čašník akosi nerozumel a tak sa spýtal: „ Krumpira prženi, rženi?“ Podotýkam, že blabotal dosť rýchlo na to, aby to moja logika stihla spracovať tým správnym spôsobom. Bolo jasné, že sa pýta, aké zemiaky to vlastne chcem. Len akosi nik z nás nepostrehol, aké že nám to dáva tie dve možnosti. A tak som treskla len tak z brucha: „Pržena krumpira“. V duchu som si vravela, nech už to je, čo chce, len nech to nie sú hranolky!

Čakanie na porciu kalamárov bolo o to napínavejšie, že som do poslednej chvíle netušila, čo som si to k nim vlastne objednala. Konečne nastala chvíľa pravdy a čašník sa blížil k nášmu stolu aj s mojou parciou kalamárov.
Čo myslíte, že som dostala ako prílohu?

Odpoviem Vám svojím záverom, ktorý som si po tejto príhode vytvorila:
„Nech už si budete v Chorvátsku objednávať akúkoľvek zemiakovú prílohu , je jedno, aký druh si vyberiete. Či už zemiaky pečené, varené, alebo smažené, či krokety... Netrápte sa nad výberom! Aj tak dostanete hranolky!“