Ladies' night out

Tak si tentokrat zacinam svoj americky pobyt aj uzivat - Kiska, ktora sem chodi kazde leto uz ma za sebou ozaj vselico - kino, bar ( to len od poslednych Vianoc, lebo tu je plnoletost az od 21), bowling a pod.
Ja som sa doteraz dopracovala iba k "nudnym" rodinnym seslostiam, kde naviac uplne nediplomaticky ohrdli moj "prispevok" - tot naposledy, ked som tu bola cez Velku noc to napriklad bola moja skvela syrova rolada. Priniesla som ju na velky rodinny obed a dve tretiny z nej mi zabalili naspat. Jediny, kto sa jej naozaj potesil (okrem Lucie samozrejme) bola Luciina mama.
Alex bola dnes v skolke a bolo dohodnute, ze ju na obed vyzdvihne Chrisova mama a vezme ju k sebe. Tak som si naplanovala varenie - zatko je sice zaryty Amik, ale niektore nase veci mu celkom chutia. Len co som prisla tak mi oznamil, ze ma nepusti domov prv, nez mu spravim plnenu papriku a perkelt. Takze dnes som cast svojho "zavazku" splnila a navarila som za kotol plnenej papriky, zatko sa zalizoval az za usami, ale poucena z minulosti, svatovcom, ked sa tu podvecer zastavili, som veru ani nahodou neponukala.
Dopoludnia som sa konecne dostala k tomu, aby som sla s malou Zoe na klasicku kocikovu prechadzku, tulala som sa okolitymi ulickami a snazila som sa najst vsetky tie detske ihriska, o ktorych som este spred 3 rokov vedela ze tu su. Iduc domov som mala zvlastny zazitok - vykracujem si po chodnikul, snazim sa cio najvic zostat v tieni a tu zrazu pocujem, ze niekto vola moje meno. No to snad nie - Lucia je v robote, Chris tiez kdesi zdrhol - a inak ma tu nikto nepozna.
Ukazalo sa, ze je to moja svatka, ktora bola zrovna na ceste do skolky vyzdvihnut Alex a tak sme sa hned dohodli, ze si dame vecer taku mensiu damsku jazdu. Ulozime deti do posteli a ona aj s manzelom nas pridu vyzdvihnut - my sa budeme zabavat a chudakovi Tomovi prischla uloha sofera.
Tak som si prvykrat v Amerike zaflamovala - no ziadna Saturday night fever sa nekonala (zrejme preto, ze bol este len stvrtok a vacsina ludi musela ist na druhy den do prace). Napriek vsetkemu sme ale stihli "vymiest" dva bary - oba poloprazdne, nelisili sa velmi od tych nasich, snad len v tom, ze servirka chodila "checkovat" snad kazdych 15 minut ci sme fajn a ci nic nepotrebujeme. Uz ked sme prisli, tak nas slusne upozornili na relativne skorsiu zatvaraciu hodinu a hoci sme zostali poslednymi hostami v podniku, tak nebolo citit nijaku "nedockavost" kedy uz vypadneme. No a kedze v tom podniku nemali moje oblubene americke (mexicke) pivo - Coronu, tak sme sa cestou domov zastavili este v podniku druhom - lebo ved hosta sa patri uctit si a ked chce Coronu, tak mu ju treba zabezpecit. Corona je - ak nieto nevie - mexicke pivo, ktore sa pije zasadne z flase (co mi ukrutne vyhovuje, lebo milujem pit napoje priamo z flasky) tak, ze sa do nej strci na mesiacky nakrajana limetka (tak na hrubo, aby pri tom strkani "pustila stavu") a sice je mozne kupit si ju aj u nas, ale kedze viem, co stoji tu a za co ju predavaju u nas, tak si ju veru ani nahodou nekupim. Kedze mam rada veci netradicne a "exoticke", dala som si okrem tej Corony este nejake miestne capovane pivo (celkom znesitelne), potom dalsie "citrusove" pivo, ktoreho provenienciu nepoznam, viem len, ze sa vola Modry Mesiac a pije sa pre zmenu s pomarancom no a potom este vodku s citronom, ktora sa pije tak, ze citron nastoknuty na okraj pohara sa do kolecka pobeha okolo okraja pohara, ten sa potom posype cukrom, citronovo cukrovy okraj pohara sa oblize, vypije sa vodka a potom sa zje citron. No - clovek sa aspon na cas zamesftna (prave preto mam rada aj tequilu - ze je taka "akcna") - ale kopaniciari by ich samozrejme vysmiali, lebo veru ta vodka nemala ziadne "grady" - ak mam byt uprimna, vobec som nemala dojem, ze pijem alkohol.
Tak sme si popri tych drinkoch pekne zensky pokecali a Tom nam bol mlcanlivym spolocnikom a celkom ho obdivujem, ze pri nas tak poslusne abstinoval, aby nas mohol vozit. No, mohol ako mohol - ten druhy podnik (inak mal jednu crtu podobnu so slovenskymi podnikmi - kvalitu onych miestnosti, svatka sa pokusala "navstivit" ich a velmi rychlo sa vratila a radila nam, ostanym dvom dievcatam, aby sme vydrzali az domov - boli tam vraj 2 kabinky, jedn splachovala tak moc, ze tam bolo mensie jazierko a druha pre zmenu nesplachovala vobec...) bol tak blizko Luckinho domu, ze sme sa rozhodli trochu ten "zur" rozchodit a ist domov peso. Svatovci ked to poculi, tak sice tiez padali do mdlob (ako vacsina Amikov, ked pocuje nieco o chodeni pesi), ale zrejme uz pri Lucii pochopili, ze ti Europanie su zvlastna kasta a neodda sa im odporovat. Museli sme len slubit, ze im zavolame, len co prekrocime vlastny prah, ze sme dorazili v poriadku.
No a kedze vam tu pisem tento blog, tak aj vam je zrejme jasne, ze sa nam to podarilo.
Jaaaaaaaaaaaaj, skoro by som zabudla - naplanovali sme si aj dalsiu "akciu" - pojdeme do praveho nefalsovaneho americkeho pukancoveho kina - niektory utorok - vtedy su vraj pukance k vstupenke zadarmo;-) (giggle) (rofl)