Dasa_ , Výstava orchodeí
Od detstva milujem autobusové zájazdy. Kedysi sme chodievali pravidelne. Nielen zo školy na konci roka.
Cestovalo sa na rôzne výstavy, hlavne záhradkárske. Alebo len tak, napríklad na výlet do Prahy. Nevadí mi dlhé cestovanie v autobuse. Milujem pozerať sa na cestu a nebyť zodpovedná za šoférovanie alebo navigáciu. Naviac, ten nadhľad, ktorý z auta nemám. Všetko sa mi zdá úžasné, také iné, krajšie.
Tá atmosféra starých zájazdov... Už za hranicami našej dediny sa začalo šuchotať. Otvárali sa krabice s koláčmi. Ponúkalo sa. Samozrejme sa hneď "vypaľoval červ". A keď nálada stúpala, začalo sa spievať. To som mala najradšej. Dnes už nie je najjednoduchšie usporiadať takýto zájazd individuálne. Preto sa sem tam vyberieme na zájazd s cestovnou kanceláriou.
Po dlhšom plánovaní sme sa v sobotu vybrali na zájazd na Výstavu orchideí neďaleko Viedne.
Nesklamalo ma to. Nemyslím teraz priamo výstavu. Ale tá cesta. To som si fakt užívala.
Viem, nemali by sme počúvať to, čo hovoria susedia za nami v autobuse. Ale na druhej strane mám pocit, že oni to zvyčajne rozprávajú práve preto, aby to počulo čo najviac ľudí. Presne na takýto typ sme narazili teraz. Nádherné rozprávanie scestovaných ľudí. Ktorí videli a zažili veľa. Hovorili aj o miestach, kde sme boli aj my. Dobre sa to počúvalo. A najviac sa mi páčilo rozprávanie o manželskom páre. Cestovatelia ako vyšití. Naozaj precestovali celý svet.
Najskôr som nechápala reči o ich batožine. Vraj pol kufra boli vždy lieky s nutnými potvrdeniami od lekárov, že to naozaj potrebujú. A reči o poistení, ktoré zabezpečuje v prípade potreby dovoz domov "v truhličke". Trochu čierny humor
No nakoniec sa ukázalo, že to bolo iba zhodnotenie reality.
Dnes už vraj títo manželia necestujú. Ich už žiadna poisťovňa nechce na takéto cesty poistiť. Majú obaja viac ako 80. Poslednú dlhú cestu do Patagónie absolvovali tesne pred koronou. Neboli to klasické cesty s cestovkami, ale vždy na vlastnú päsť, bývanie a stravovanie s domácimi. Zoznamovanie sa s taxikármi, jednoduchými ženami v domácnosti, ktoré varili ako pre svoju rodinu.
Viem, že až na takéto cestovanie nikdy nenaberiem odvahu. Ale teším sa na ďalší zájazd, na ktorý sa vyberieme.
My sme tuším pred 7 alebo 8 rokmi boli s takou tlupou puberťákov (osmaci v škole) v Ríme. K tomu sme pribalili aj moju mamu :) Hneď by som išla znova. So všetkým. A s pani učiteľkou, ktorá v metre dobehla zlodejov kabelky :) Nepočítali, že staršia pani je učiteľka telesnej ![]()
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak, keď tu tak pekne o tom píšete - už som googlila nejaké zájazdy.
Že pôjdem do zoo a nejaké zámky pozrieť. A paradoxne som skončila na cyklotrasách Rakúska. ![]()
![]()
Snívajme ďalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Môj posledný takýto výlet bol ako dozor s tlupou puberťákov pred tuším 7mimi rokmi do Paríža. Som si povedala, že stačilo.
A najsilnejšia spomienka bola z neho pesnička Ooo šanze liezééé

.