Moja pycha a radost

Ked som vyrastla z Mayoviek (vyrastla som z nich vobec niekedy - este dnes dokazem niektore pasaze "citovat" - jeden z mojich oblubenych {po prvom dusku cerstvo oroseneho zlatisteho moku je} ..."well, dobre je to vase pivo", pricom si vzdy spominam, ako v tom mojom vydani bolo vzadu vo vysvetlivkach napisane, ze sice islo o plzenske pivo, ale vzhladom na politicke usporiadanie sveta v tom case sa povazovalo za nemecke - vetu povedal Winnetou Old Shatterhandovi, ked napriek indianskym principom ochutnal pivo) otvorili sa mi oci a moja mienka o Amerike a Americanoch isla dole vodou. Aj ked veru nikdy nehadzem vsetkych ludi do jedneho vreca, mala som svoje obavy, aby geneticka vybava, ktoru dostane moja (ha, ako lahko sa mi chvali cudzim perim) prva vnucka, bola viac nasa ako "ich". Lebo ju bude potrebovat, ked bude chciet "prezit" ich sposob vychovy, vzdelavania,....
Zda sa ze sa podarilo - nie ze by som nemala prisun informacii kontinualny ale zazit a pocut z rozpravania su dve rozne veci. Napriek tomu, ze ked mala krpata nejaky rok a pol, uz ma zatko vedel informovat, ktora je jej oblubena televizna relacia, film, ako sa jej paci v telke to ci ono a do parku chodila len tie dva ci tri mesiace, ktore tam v lete travila nasa Kisa (pozor, naozaj znova upozornujem, ze moje vyhlasenia nie su absolutne a maju skor "ilustracny" ucel) - a teda to uz vobec nehovorim o tom, ze som mala vazne obavy len z toho samotneho faktu, ze prave moj zatko bol s nou doma na "rodicovskej" (nic take tam nepoznaju, btw. - 6 tyzdnov pre matku a potom sup do roboty) - skratka, malicka sa im celkom vydarila. Ma knap tri roky a perfektne rozoznava farby - nie len cervena zelena modra zlta, ale aj take ako oranzova, filajova,... geometricke tvary, rozprava tak pekne a plynulo so slovnou zasobou, ktoru by jej mohol zavidiet aj nejeden slovensky predskolak a je nad moje ocakavania dobre vychovana. Vie (sama od seba) poprosit, podakovat, pozdravit .....
Boli sme v piatok popoludni s nou a s Luciou nakupit kvetinove sadenice, aby sme si skraslili priedomie - bola to taka typicka "velkopredajna" - hangar ako svet, vsade kopec ludi, kvetin ze im konca nedovidis. Na parkovisku sa jej Lucia spytala, ci sa chce vozit vo vozicku alebo chodit. Vybrala si chodenie a tak sme si zobrali na tie kvetiny vozicek, ktory mal dve plosiny na nakladanie a v predu taku dlhu paku na tahanie (pripadne tlacenie). Bol cely zelezny, tazky - ziaden "odlahceny" kov, ale Alex sa napriek tomu rozhodla, ze ho bude "soferovat" ona sama. Islo jej to vskutku dobre, len sme su sem-tam museli brzdit (miestami bol teren mierne dole kopcom a ten tazky vozik by ju bol prebehol aj predbehol) a obcas trochu pomoct "vytocit zakrutu". Pomedzi ludi sa "predierala" maximalne slusne s upenlivou prosbou "S DOVOLENIIIIIM" a ludia naokolo sa usmievali a velmi ochotne uhybali. Az kym sme nenarazili na jednu staru pani, ktora hned mal komentare, ze co su to dnes za ludia a ze ci nevedia kto je matka a kto dcera (ako ze jak moze jedna matka nechat robit decko co sa mu zachce). Este, ze ta malicka to neregistrovala, lebo bola cela tam aj naspat z vyberania kvetiniek a z toho, ze ten vozicek moze tahat - dokonca az tak, ze sa nam tam dvakrat pocurala a z topanociek mala male bazeniky (inak, jedna z veci, ktore mi prave teraz na Amerike vadia je, ze tam veru v ziadnom pripade nemozete dieta dat curat vonku na travu, pri stromcek ap., to by ste hned mali na krku mastnu pokutu za necudne odhalovanie sa na verejnosti - a co do certa mam robit s deckom na ihrisku, na ktorom ziadne wc-ko nie je a som tak pol hodinu chodze od domu???? Hlavne ak je to take, co je este len tyzden aj s cestou bez plienok.)
Dalsia vec, co ma na nej nadchyna je, ako dokaze chapat hru na "akoze" - podme sa pomalovat, popisat - pozriem na nu, ze ale to nie je dobry napad a ona sa zacne smiat - ale to nie naozaj, to len akoze.... A tiez, ze na rozdiel od mozno aj mna samej pred rokmi, u nich doma sa nevykladaju veci na horne police, nie je to same toto nesmies, tamto nesmies. Po celom dome su rozlozene stolceky, schodiky, samrliky, stokrliky, aby dociahla a mohla si veci zobrat sama - take, ktore ma dovolene. A co nezvlada, alebo nema dovolene, tak pride poprosit "niekoho kompetentneho"
Samozrejme, nie je dokonala - je to neuveritelny spekulant (ako skoro vsetky deti) - mama je povie, chod sa spytat otca, ci povie ano, ona sa vrati, s tym ze hej ale na kontrolnu otazku, ci to je ozaj tak radsej znova odbehne s tym, ze ...."tak dobre, ja sa ho spytam este raz ), je tiez ukrutne tvrdohlava (po mamke) a ma este spustu inych much, ktore mavaju deti v jej veku (a aj starsie ba priam dospele, samozrejme ). Napriek tomu vsetkemu je to nase slniecko - ked pre nic ine, tak kvoli tomu ako dokaze cely den kazdemu dokola opakovat "I love you so much"...

Mala potvorka chodi uz nejaky cas na "tanecnu". Potes panboh, chodila som aj ja so svojimi, a viem ake to je, ak ma "tancmajsterka" "prinutit" nejakych 6-10 trojrocnych skvrnat, aby vobec nejako spolupracovali, nehovoriac o tom, ze by mali vsetky spolu robit synchronizovane to iste. Tanecna skola, kde chodi, mava raz do roka "prehliadku" toho, co sa deti naucili. Deje sa to cele v skutocnom "divadle" - sale, ktora sice patri miestnej strednej skole, ale ma vsetko, co ma mat skutocne divadlo, scenu, miesta pre divakov na prizemi aj balkone, vzadu kabinu pre osvetlovaca, za scenou satne pre "umelcov".... Vcera mala vystupenie nasa Alex. Vooobec, ale vooobec sme si neboli iste, ze ci bude ochotna vyjst na tu scenu - ucitelka tanca tam s nimi nesmela ist, museli len same - uz ani nehovoriac o tom, ci pri tom vsetkom bude (budu) schopna bez "nasepkavania" odtancovat cely tanecek, bars aj len minutovy. Nemali ziadnu "generalku", dovtedy to nacvicovali len v utulnom prostredi plne osvetlenej tanecnej saly. Teraz mala stat v tmavej miestnosti na javisku vo svetle reflektorov .... A to uz ani nehovorim o tom, kolko nas stalo doma namahy navliect ju do pancuchacov a kostymu a predstava, ze sa bude pytat curat ci nebodaj kakat (co sa samozrejme aj stalo ) nas desila k smrti, nehovoriac o tom, ze by sa mohla pocurat rovno na scene (cert nikdy nespi, ale toto nas nastasti obislo).
No, co budem chodit ako macka okolo horucej kase - krpana bola za hviezdu! Skutocnu - na javisko ucitelka tanca a mamicky/babicky dostali nakonec iba 5 z pritomnych deti a z tych dve netancovali vobec, len tam stali a nesmelo kukali okolo seba, dalsie dve sa obcas "chytili" a jedina nasa Alex odtancovala cely tanecek, ak ked niektore kroky vynechala, niektore dala na ine miesto, ale hybala sa cely cas a dokonca do rytmu. A aby o nej nikto nezapochyboval, ze je skutocna hviezda (inak, pesnicka na ktoru tancovali sa volala "Mala hviezdicka"), tak sa nakoniec ako jedina aj uplne profesionalne uklonila. Nehovoriac, ze pocas zaverecneho defile, ked cez scenu prechadzali este raz vsetci ucinkujuci, mavala rovnako profesionalne.
Baby, uz davno som si tak neprecistila slzne kanaliky, ako prave v tuto nedelu, to bolo uuuuuuuuuuuuplne neskutocne a nie iba ja, rovnako na tom samzrejme bola hrda mamina a dalsie dve pritomne babky. Stvrta, co zije v Kentucky, volala hned po predstaveni a stavim sa ze brecala tiez, hoci nic nevidela! A ako hovorila svatka (ona bola s nou v zakulisi), tak tam veru museli chodit s kyblami vodu chytat
Alex, lubim ta A