Čitateľský klub

Martin sa zastavil: "Jéééj! Ahoj Ema, ani som Ťa nezbadal. Prepáč!" povedal zadychčane. "Predstav si, čo sa mi stalo!" pokračoval takmer jedným dychom.

Už sa nadychoval na príval ďalších slov, keď ho Ema umlčala: "Viem, viem, skončil si vo väzení za výtržnosť."

"Tak Ty už to vieš?" čudoval sa Martin.

Nevedela sa rozhodnúť. Nakoniec mu nechala odkaz na recepcii: AHOJ PETER, ODKAZ SOM NASLA AZ DNES RANO, BOLA SOM TU, NENASLA SOM TA. Ema
To stačí. Žiadne slová, je mi to ľúto a podobne. V hlave jej výrilo tisíc otázok: Kto je tá žena? Ako sa mohol tak veselo smiať, ked sa včeranevideli? Keď ona ledva oka zažmúrila?

Petra zbadala hneď na prvý letmý pohľad jedálňou. Sedel pri stole s Karolínkou a s dobre vyzerajúcou mladou ženou a bezstarostne sa na niečom zabávali. Emu pichlo pri srdci pri tomto pohľade. Peter sa očividne nijako netrápil nad tým, že včera na recepciu neprišla. Bol veselý, dobrá nálada z neho sršala až ku dverám, pri ktorých Ema nehybne stála. V tú chvíľku ju prešla chuť pokračovať v cieli, za ktorým sem prišla. Zvrtla sa na opätku a pomaly odchádzala z hotela.

... a v slzách zaspala. Ale nebol to spánok, ktorý by jej priniesol zabudnutie a úľavu. Každú hodinu sa budila, úúúplne spotená a strhaná z tých hororových scenárov, čo sa jej snívali.

KOnečne dorazili všetci, ktorých Ema čakala. Výlet bol dnes výnimočne nudný a straaaaašne dlhy. Nevedela sa dočkať večera. Že uvidí Petra, Karolínku. Tak strašne sa tešila, že sa Peter ukľudnil a že sa nehnevá. Doslova lietala v oblakoch.

Ema sedela pri raňajkách a v duchu sa už videla na plánovanom fakultatívnom výlete. Dnes sa bude spolu s klientmi jej cestovnej kancelárie plaviť loďou do zálivu Laganas. Pri troche šťastia by im výlet mal umožniť vidieť morské korytnačky Caretta caretta a užiť si pekný deň na palube lode. Navštíviť by mali aj jaskyne Keri a budú mať možnosť slniť sa na kamienkovej pláži malého romantického ostrovčeka Marathonissi. Možné bude aj kúpanie priamo z lode. Počet záujemcov z jej cestovky nebol úplný a tak sa pripoja aj klienti z iných cestoviek.

"Samozrejme, niečo nájdem. Poď ďalej." povedala Ema.
"Radšej zostanem tu." odpovedal Peter.
"Dobre. Hneď som späť."
Ema zamierila do kúpelne. Celú cestu si vravela:"Mám sa mu to pokúsiť vysvetliť hneď, alebo najskôr sa vysporiadať s Tomášom a s Martinom." Nevedela sa rozhodnúť.
"Už to mám." zvolala, a zamierila späť ku dverám, kde stál Peter.

Zobudila sa nad ránom, slnko práve vychádzalo. V hlave jej trešťalo ako po riadnej opici, oči opuchnuté ako popolník, v hrdle sucho... A navyše, žalúdok nepríjemné stiahnutý, už len pri myšlienke na včerajšok.
Do čerta, veď všetko tak úžasne vyzeralo, prečo sa nemôže mať dlhšie dobre???

Tomáš s Martinom na seba pozreli, pokrčili plecami a chystali sa pokračovať kde skončili. Nenechajú sa predsa vyrušovať. Emina trpezlivosť bola na konci.
"Tak dosť!" zvolala."Obaja odtiaľto zmiznite! Nikto vás nevolal, nemáte tu prečo stáť a robiť nielen sebe ale aj mne hanbu." S tým zabuchla dvere, a viac ju nezaujímalo dianie na chodbe.

V Tomášovi to vrelo – tak, že si ani poriadne nevšímal, kade ide. Zabočil za roh tak prudko, že už nestihol zabrániť kolízii. Prebral ho až cinkot skla.