Petra zbadala hneď na prvý letmý pohľad jedálňou. Sedel pri stole s Karolínkou a s dobre vyzerajúcou mladou ženou a bezstarostne sa na niečom zabávali. Emu pichlo pri srdci pri tomto pohľade. Peter sa očividne nijako netrápil nad tým, že včera na recepciu neprišla. Bol veselý, dobrá nálada z neho sršala až ku dverám, pri ktorých Ema nehybne stála. V tú chvíľku ju prešla chuť pokračovať v cieli, za ktorým sem prišla. Zvrtla sa na opätku a pomaly odchádzala z hotela.
... a v slzách zaspala. Ale nebol to spánok, ktorý by jej priniesol zabudnutie a úľavu. Každú hodinu sa budila, úúúplne spotená a strhaná z tých hororových scenárov, čo sa jej snívali.
KOnečne dorazili všetci, ktorých Ema čakala. Výlet bol dnes výnimočne nudný a straaaaašne dlhy. Nevedela sa dočkať večera. Že uvidí Petra, Karolínku. Tak strašne sa tešila, že sa Peter ukľudnil a že sa nehnevá. Doslova lietala v oblakoch.
Ema sedela pri raňajkách a v duchu sa už videla na plánovanom fakultatívnom výlete. Dnes sa bude spolu s klientmi jej cestovnej kancelárie plaviť loďou do zálivu Laganas. Pri troche šťastia by im výlet mal umožniť vidieť morské korytnačky Caretta caretta a užiť si pekný deň na palube lode. Navštíviť by mali aj jaskyne Keri a budú mať možnosť slniť sa na kamienkovej pláži malého romantického ostrovčeka Marathonissi. Možné bude aj kúpanie priamo z lode. Počet záujemcov z jej cestovky nebol úplný a tak sa pripoja aj klienti z iných cestoviek.
"Samozrejme, niečo nájdem. Poď ďalej." povedala Ema.
"Radšej zostanem tu." odpovedal Peter.
"Dobre. Hneď som späť."
Ema zamierila do kúpelne. Celú cestu si vravela:"Mám sa mu to pokúsiť vysvetliť hneď, alebo najskôr sa vysporiadať s Tomášom a s Martinom." Nevedela sa rozhodnúť.
"Už to mám." zvolala, a zamierila späť ku dverám, kde stál Peter.
Zobudila sa nad ránom, slnko práve vychádzalo. V hlave jej trešťalo ako po riadnej opici, oči opuchnuté ako popolník, v hrdle sucho... A navyše, žalúdok nepríjemné stiahnutý, už len pri myšlienke na včerajšok.
Do čerta, veď všetko tak úžasne vyzeralo, prečo sa nemôže mať dlhšie dobre???
Tomáš s Martinom na seba pozreli, pokrčili plecami a chystali sa pokračovať kde skončili. Nenechajú sa predsa vyrušovať. Emina trpezlivosť bola na konci.
"Tak dosť!" zvolala."Obaja odtiaľto zmiznite! Nikto vás nevolal, nemáte tu prečo stáť a robiť nielen sebe ale aj mne hanbu." S tým zabuchla dvere, a viac ju nezaujímalo dianie na chodbe.
V Tomášovi to vrelo – tak, že si ani poriadne nevšímal, kade ide. Zabočil za roh tak prudko, že už nestihol zabrániť kolízii. Prebral ho až cinkot skla.
Ema konečne dorazila do svojej izby celá rozčarovaná. Toto fakt nepotrebovala. Hlava jej išla z toho prasknúť. Čo to len Tomáša napadlo docestovať sem bez akéhokoľvek dohovoru. Vôbec sa jej neopýtal, či by s tým súhlasila. V duchu ľutovala, že mu poslala tak jasne zamietavé odpovede cez sms-ky. To je asi príčina, ktorá ho sem takto bezhlavo dohnala. Prečo len nezvolila miernejšiu formu komunikácie? Radikálne rozhodnutie mu predsa mohla oznámiť až po prázdninách. No čo už? Teraz je neskoro dumať, čo by bolo, keby bolo. Tomáš je tu, to je jasné vec a treba to nejako riešiť.
Ema otočila hlavu smerom k Petrovi. Práve prechádzal okolo nej. V jeho v tvári videla prekvapenie, šok a sklamanie.? Nevedela ako sa zatváriť. Len sa na neho pozerala kým sa jej nestratil z dohľadu. Z upretého pohľadu ju vytrhol až Tomášov hlas:"Kto to bol?"
"Nikto koho by si potreboval poznať."
"Čo s ním máš? Pre neho si sa na mňa vykašlala?"
