Čitateľský klub

Vbehla do izby a zabuchla za sebou dvere. Hodila sa na posteľ a dlho, dlho plakala. Chcela zo seba slzami vyplaviť všetkú tú zmätenosť a nerozhodnosť. Vedela, že sa musí pozviechať, že musí ďalej fungovať ako delegátka a že si nemôže nechať pokaziť letnú pohodu pri mori.

... nie, ona asi zle vidí... Peter!
-"Dobrý den, čo vás tu priviedlo?"
- ale nič, len som tak pomaly obhliadal mesto, a koho nevidím? známu tvár :)
ach, tak si ju pamätá.. zlietadla.. na ten trapas s džúsom...
- a kde máte dcérku? ste akosi sám...
-ostala pri svojej tete - sestra mojej mamy tu býva, tak si ju zobrala na chvíľu na starosť :)

" Pekne si plníš úlohu delegátky, len čo je pravda!" nad ňou stála Kveta.
Emu strhlo z driemot. Pocit, že ju more stále pohojdáva bol zrazu fuč.
" Ahoj," vstávala chvatne z lehátka a zvítavala sa s ňou.

Svoju prácu delegátky zvládala lepšie, než sama predpokladala. Všetko išlo ako malo a menšie problémiky ( ako napríklad nespokojnosť s izbou bez výhľadu na more, ktorú si niektorí klienti zaplatili) sa vyriešili behom chvíle a bez nepríjemných dôsledkov v podobe nespokojnosti, či rozčarovanosti.

dosť bolo leňošenia, o chvíľu má prvé stretnutie v hoteli s dovolenkujúcimi a ona ešte nestihla ani sprchu... len tu sedí a pozerá doneznáma. Zrazu ju napadne:"ach,ani mame som nezavolala. zase bude stresovať, či sa mi niečo nestalo... ako zakaždým.. ". zobrala mobil do ruky a pozerá, 3 NOVE SMS.Čože?
A číta. Odosielateľ : tomáš...

Po vyzdvihnutí batožiny sa všetci akosi rozutekali. Ema rozpačito behala očami po autách na parkovisku pred letiskom. Hľadala červený fiat, keď jej v tom opäť pípol mobil. V správe si prečítala, že to Jirko na letisko nestíha a tak sa Ema , ako usmerňujúca delegátka zájazdu, ocitla spolu s ostatnými v autobuse unášajúcom ju priamo do hotela vpred nových dovolenkovým zážitkom a snáď aj oddychu, ktorý už aj ona tak veľmi potrebovala.

.. cesta pokračovala ďalej, ale nie už tak unavene ako doteraz. Malé dievčatko celý čas nezatvorilo ústa, vedela o nej už takmer všetko, čo rada papá, ako sa volá, kde chodí do škôlky.. ako sa volá jej ocko, babka , dedko.... Peter sa len milo usmieval a prikyvoval, občas utrúsil poznámku. určite mu bol nepríjemný ten trapas s džúsom...

žalúdok sa jej jemne zachvel. Hoci letela už nespočetne veľakrát, stále pri vzlietaní cítila akési zvláštne pocity. A zvlášť teraz, ked v správach neustále dávajú pády lietadiel. Žiaľ, v jednom z nich prišla aj o dosť blízku osobu - sesternicu Danu. Aj ked sa nestretávali nejako často, vždy jej bola vzorom. 30 ročná, slobodná, bezdetná...

Poslední pasažieri sa hrnuli do lietadla s adekvátnou pozornosťou. Prezerala si spoza poloprivretých viečok ľudí, s ktorými sa jej život určite prepletie aspoň na krátky čas.