Denník naničmamy

Po výdatnom obede sa partia futbalistov svižne zdvihla od stola a prv než im niekto stihol vôbec niečo povedať, iba skupinovo zaručali:

- Ideme do telocvične! - a zmizli ako gáfor.

Niekoľko dievčat sa rozhodlo prevetrať si hlavy na dvore, nuž som si natiahla bundu, obula čižmy a obrátila sa ku kolegyni so slovami:

- Nechaj tak, idem ja.

Nie je ľahké vyžadovať od kostí krátko pred päťdesiatkou, aby držali človeka pokope ako kedysi v bezstarostnej dvadsiatke. Skôr sa treba tešiť, že sa doposiaľ nerozpadli.

Nový rok nezačal práve najlepšie. A popravde, ten predošlý končil ešte horšie.

V sobotu, keď už žiaden lekár neordinoval, lebo podľa vzoru ostatných kolegov pomaly chladil šampanské na nedeľňajšieho Silvestra, som si laicky a so slzami v očiach sama stanovila zdrvujúcu diagnózu. Tú nečakanú, beštiálnu a v takých dimenziách doposiaľ nepoznanú bolesť vyvolal zaisto prolaps medzistavcových platničiek.

Kedysi dávno, keď som chodila do školy v Bratislave, mala som jeden sen. Prejsť všetky linky MHD z jednej konečnej na druhú. Hoci som študovala realtívne dlho, toto som si veru nesplnila.

Dnes bývame v centre okresného mesta a tak služby MHD nevyužívame. Buď máme všetko na pešo, alebo samozrejme auto.

Nic nemoze byt lepsie, ako ked vam v robote 3 dni pred vianocnymi sviatkami vypnu internet.

Ehm už?

To kedy sa stalo?

Ja začínam chytať paniku?

Od predposledného júna máme Zet. Dovliekla som ju hlavne na svoju vlastnú radosť a potechu, lebo od začiatku mi bolo jasné, že 95% starostlivosti bude na mňa. Preto sme nemali úplne malilinké rozkošné šteniatko, ale volila som vlastne „menšie zlo“  ... Zet mala už cca pol roka, keď som ju doviezla.

Stres! Vyžieram klobásu a naliala som si druhý pohár červeného vína. Keby sa niekomu zdalo, že píšem blbosti, aby vedel prečo. A prečo? Nie, nie je to stres z Vianoc. Ideme k mamke, tak čo nestihnem upratať, to 24.12. bude 200 km odo mňa. je to stres z telefónu.

Ak by som si sama mohla vybrať darček pod stromček nehľadiac na čas, peniaze, rodinu, ... proste na nič, asi by som si vybrala hodiny v kuchárskej škole. Fakt ma to baví, ale fakt. Nielen pečenie, ale aj varenie. Milujem, keď mám čas a priestor a dostatok všetkých ingrediencií. Milujem o jedle čítať, počúvať, pozerať sa na prípravu, asistovať. Dotýkať sa ho, umývať, krájať, ovoniavať, miešať, ochutnávať, variť, podlievať ... a hlavne ho potom milujem jesť.