Blogy používateľa aramana

Píšem Ti starká riadky tieto, znova Ti píšem krásny list.

Nad Teba lepšej starkej nieto, ja prídem, musím k Tebe prísť.

Pobozkať ruky mozoľnaté, rokmi čo stvrdli od práce,

v rodine našej stavala si najkrajšie šťastia paláce.

Čakaj ma starká, isto prídem, hneď zajtra ráno na svitaní,

pobozkať čelo zvráskavené a dať Ti kvietok do dlaní.

Asi by sa patrilo povedať, že keď som to zvládla ja, môžem to kľudne zaradiť ako "túra pre každého", ale nie, nemôžem, toto už naozaj nie je vychádzková turistika...
Nádherná trasa Malou Studenou dolinou dáva človeku každým pohľadom zdať že tu je dobre, tu je doma.

Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou vo výške 2015m.n.m.

Nenáročná ľahká turistika naozaj aj pre tých, čo teraz vstali z gauča.Veď kto povedal že chodník treba zvládnuť za hodinu a  tridsaťpäť minút ako to píšu na značke?
Svoje tempo, pevné topánky, fľaša s vodou, náhradné tričko, šatka/čiapka, nepremokavá bunda ak chcete tak paličky, ja bez nich nejdem ani na krok.

Turistika naozaj pre každého?
Naozaj áno. Keby som si to nemyslela, tak to nepíšem.
Túra ku Popradskému plesu môže byť ako prechádzka rozprávkou alebo ľahká turistika pre začínajúcich nadšencov túr.

Ťažká téma a popravde netuším ako ju uchopiť aby nebolo ublížené žiadnej duši...
Mám však potrebu sa o tom baviť...možno podať názor, ktorý som nadobudla až keď mi bolo "dopriate" si to odžiť.
Človek sa narodí.Človek zomrie.Toto sa týka každého jedného z nás...
Po smrti je posledná rozlúčka, pohreb, človek ide do zeme alebo na spálenie.
Prijať alebo lepšie povedané uvedomiť si že nám zomrel niekto blízky je bez pochyby to najťažšie.
Ale je to určite rovnako ťažké ako vidieť svojho blízkeho v truhle spúšťaného do zeme...
Ešte raz, neviem ako uchopiť túto tému...

Vstup pre covid pozitívnych, vstup pre covid negatívnych...výťah pre covid pozitívnych, výťah pre covid negatívnych...
Všetko pre covid pozitívnych označené žiarivou červenou, nemá človek šancu sa pomýliť...
Vypísať a podpísať tlačivá že ste si vedomí, že beriete na vlastnú zodpovednosť, že infekčný priestor...
Vydezinfikovať ruky, okuliare, čiapka, plášť, rúško, rukavice, keď neboli okuliare tak ochranný štít...toto všetko v negatívnej zóne oddelenia...niekoľko násobné pripomenutia že len na desať, najviac pätnásť minút...

Zmýlila som sa, sklamala som sa, nechala som sa oblbnúť... ako tisíce ďalších...

- objednáme si niečo z čínskej reštiky?

- ??? nikdy sme si...

- maminká, veď nebuď zlá, nech sa ten vírus cíti u nás ako doma!

Volám mu do izby na mobil zo spálne:

-  ideme dnes umyť riad?

- Niee, dnes ešte nieee...