Blogy používateľa all

Lekvár, džem, a iné povidla. Všetci ho varia, nikto ho neje.

Raz za čas v eufórii zimnej výroby palaciniek, hľadám, vieš, ten dobrý jahodový. Ten dobrý jahodový sa stratil medzi marhulovými od babky, ostružinovými od uja z Liptova, a medzi topkovými z tekvice, čo mi vždy natllačí suseda vraj vynikajúci pre zdravie. Ten vrcholne nemusím. A tak palacinky opäť spravím s tvarohom. Lebo ten dobrý jahodový neviem nájsť.

Občas mám pocit, že niektorí ľudia uspejú aj napriek škole. A nie vďaka škole. Žiaľ.

Oslavovali sme promócie mladej ženy.

Spomenula som si na dávne časy. Bola v 8. ročníku a učitelia sa veľmi čudovali, keď chcela vyskúšať príjmačky na bilingválne gymnázium. Vraj to nie, nie je tak dobrá. A ešte viac sa čudovali, keď ju prijali hneď z osmeho ročníka.

Manžel spomenul pred kolegom, jak junior hľadá brigádu. A ten kolega sa len začudovane pozrel a spýtal sa, či ho neuživíme. Či si musí chudáčik zarábať?

" Maťo a tebe kvety pre triednu tiež teda, či kupujete ako trieda," telefonujem synovi niekde po 16tej v posledný júnový štvrtok.

" Kupujú niečo, ale prosím ťa kúp mi," zasyčanie do telefónu, hlas unavený.

Kde sa podela rovnováha včerajška, bytia, obyčajnej každodennosti. Vždy vedela, kam kráča, vždy mala ciele, poznala význam činov. Strata mamy ju zneistila a teraz blúdi v krivkách sínusoidy. Od radosti ku starosti, od úsmevu k slzám. Bez koreňov, bez vnútorného pokoja.

Blúdi. Hľadá seba a zmysel všetkého...

K neveľa povinnostiam nášho juniora patrí vysávanie bytu. Nefrfle, po zhruba piatej výzve relatívne bez frfľania povysáva.

Minule sobota a vyhlásil že si ide umyť a povysávať auto.

A vtedy som si uvedomila - celý byt, relatívne veľkú plochu povysáva  za 10, maximálne 15 minút.