Blogy používateľa all

Tak som sa zas raz ulakomila.

Lebo som chcela byť krásna.

Lebo som chcela byť chic.

Lebo som chcela niečo čo bežne sa teda podľa mňa nenosí.

V rámci neviem akej akcie (predajnej) som si kúpila samodržiacu podprsenku.

Z hygienického hľadiska, vám ju samozrejme v obchode nemôžu nechať skúsiť.

Žiaľ.

A možno aj nielen z hygienického - bo ja by som si takú vec teda už pre seba druhýkrát nekúpila.

Mnohé z nás si nie raz povzdychnú, " keby mal deň aspoň 48 hodín " No dobre, možno nie až toľko, ale 24 sa nám často máli, pri tom všetko čo by sme mali, chceli stihnúť.

Milujem Vysoké Tatry, v každom ročnom období. Vďaka stretnutiu skalných naničmám, artmám a cukrárok, som mala tú česť vychutnať si ich druhýkrát aj v jeseni. Tentokrát s me boli v Tatranských Zruboch. V podstate sa naše výhľady obmedzili na Gerlach, asi aj vrch Bradavicu a Slavkovský štít. V sobotu počas túry sme boli aj pri Velickom plese. Takže sme ozaj videli len malú časť Vysokých Tatier, aj tak nám za tie necelé tri dni ukázala toľko svojich tvári.

Po tom, čo sme sa s učiteľkou náboženstva zhovárali o momentálnych problémoch s Afričanom, pričom som jej povedala svoju verziu, prečo asi posledné týždne vyvádza/vyrušuje/je nekľudný na vyučovaní, aj ona potvrdila, že je rovnako neposedný na hodinách u nej. U mňa je relatívne v pohode, ale ja som naň prísna, keď treba a to sa za tie roky už naučil akceptovať.

Okrem toho mi povedala, že začali ako trieda chodiť na povinné plávanie (hodiny telocviku) a hoci s ním robila (privátny) kurz cez leto, vraj ho teraz takmer nedokázali dostať do vody, aký mal z nej strach.

Teraz som si nie úplne istá, či som podobný blog už nepísala . Nevadí.

Nedávno ma vytiahla švagriná na konferenciu Ženy ženám v Košiciach. Celkom zaujímavé témy tam boli spomenuté, rozobraté ... O nás ženách mamách, našich mužoch, stravovaní ... Zaujala má však myšlienka, ktorú známy český psychológ Jan Svoboda, krátko spomenul, pomedzi problematiku rodičovskej výchovy. Aspoň dúfam, že to bol on a nie Peter Podlesný, ktorý rozprával  na tému Kde sú muži? Ozaj si už nie som istá. Snáď mi páni odpustia.

Zas som sa obabrala. Chcela som vyskúšať vyrobiť sviečky zo sójového vosku. Jednak len tak, lebo idú dušičky, tak som si povedala, že urobím okrem venca aj sviečky. Potom aj preto, že som sa dočítala, že sviečky zo sójového vosku sú, narozdiel od parafínových, biodegradovateľné, teda sa vosk rozloží.

Celé sa mi to zdalo fajn, aj keď som teda riešila otázku, kde je tá sója vypestovaná, kam ju odvezú na spracovanie, ako to celé prebieha, že to určite nie je slovenská sója a slovenský výrobca, takže toho cestovania tam bude dosť, čiže uhlíková stopa asi riadna. 

Často čítam o odpustení. Máme odpustiť tým, čo nám ublížili. Odpustiť rodičom, že pri výchove robili chyby. Odpustiť partnerovi, deťom....

Ale možno je zásadná otázka niekde inde. Viem odpustiť sama sebe???

Alebo donekonečna prehrávam v hlave svoje chyby, svoje zlyhania. Premýšľam, čo by bolo keby som vteda a tam urobila toto alebo tamto?

Viem sa zbaviť týchto pút s minulými chybami? Alebo sa v tom všetkom iba potácam.