New York II.

Alebo Kto to povedal, ze New York je na severe?

Niekolko zakladnych postrehov:
a) teplo
b) teplo
c) TEPLO!!!
Neskutocne teplo. Ked sme odchadzali, kukla som este na net, aka je predpoved pocasia (reku, co mam vobec balit, lebo my preferujeme ruksak co najmensi a najlepsie v pocte jeden). Jedna stranka hlasila polooblacno, dazde, burky a 14 az 18 stupnov. Druha zase slnecno, slnecno a este slnecnejsie a 25 az 31 stupnov.
Mylili sa obe!
Bolo tam horuco, horucejsie a maxim gorkij a 35 az 40 stupnov!
(Uz som sa zacala lienit ako had. Lebo som sa spalila.)
Dalsie zakladne fakty o Meste, co nikdy nespi.
a) New York smrdi (nie Newyorcania, ti su cistotni. Aspon som nenatrafila na vysloveneho bezdaka, ktory by smrdel ako chodiaca popolnica – asi poznate od nas. Za to mesto vas prekvapi roznymi nevabnymi pachmi, ktore sa ako bohata kytica africkych masozravych kvetiniek striedaju a objavuju skoro na kazdom tretom metri. O obcuranych chodnikov – a vraj sa tam na verejnosti mocit nesmie, som zvedava, kedy to teda stihaju, lebo aromu stanicneho WC si zmylit nemozete -, po pachy restauracii, zavany puchov z kanalov, az po smog a vyfuky z aut.)
b) New York sa vobec nelisi od nasej Bratislavy. Iba co do velkosti a poctu ludi. Inak je to jedna k jednej.
c) New York je este spinavsi ako moje rodne mesto.
Sudim vsak len podla Manhathanu a kusku Bronxu, ktore som videla. Ano, aj do Bronx sme zasli. Ale o tom zazitku potom.
Nekritizujem – to su fakty, ktore som zaznamenala.
Je to velke mesto. Predovsetkym do vysky. Vzhladom na tento fakt a prezite horucavy, som pochopila, preco Newyorcania kapu ako muchy, ked teplota stupne nad 30 stupnov celsia. Medzi vysokymi domami sa vzduch moc nehybe. Ak zafukne nejaky vietor (ak vobec, vzduch tam stoji), je teply a dusny. Vysoka vlhkost vas pripravuje aj o posledne zvysky sil niekam kracat. Hotove podmienky dzungle - velkomesta. Potom vpadnete do restauracie, ci obchodneho domu, obchodiku alebo tak. A obleje vas chlad. Vsade naplno bezia klimy. 20 stupnov. Pobudnete tam tak hodinku a vyjdete von, kde slniecko zatial nadalej robi co moze. Prudky rozdiel teplot vas omraci ako slusny boxersky lavy hak.
Divila som sa, ako ich moze taka teplota tak nicit, ved u nas tiez byva 30 stupnov a viac a nie sme z toho na mrtvicu. Uz sa nedivim.

Neviem, co by som vam o tom meste povedala. Pacilo sa mi, aj nepacilo. Je velke. Je hlucne. Je preplnene. Vdaka turistom doslova hlava na hlave. Na slavnych avenue absolutne. Do deviatej hodiny rannej je to ako tak. Od desiatej sa predierate davom a davate pozor, aby vam nikto neukopol necht na palci (tej Indke to nikdy nezabudnem!!! Jau! Bolia aj spomienky na to.).
Chybalo mi v nom nieco utulne. Je to rychle mesto. Precestujete ho polahky od hora dole (metrom. Cestnej premavke krajuluju zapchy a zurivi soferi.)
Je stale pristupne. Zozeniete skoro cokolvek, kedykolvek. Mate obdchody zasobene vsetkym moznym, 24 hodin otvorene. Aj nonstop restauracie. Bary.
Poctilo ho svojou pritomnostou vela slavnych osob.
Malo by byt zaujimave. Ale mam dojem, ze casy jeho slavy uz pohasli.
Dokonca ani v tom Central parku, vdla ktoreho sme byvali, nie je nic utulne, hoci je pekny a plny zakuti. Budovali ho premyslene, osobitne, nevyuzili prirodny teren, lebo tam ziaden nebol. Jednoducho vytycili koty, navozili 10 000 000 vozov zeminy a cely ho vytvarovali podla planu. Najdete tam luky - velmi znama Sheep meadow s panoramou mrakodrapov za stromami – urcite poznate z filmov, vsetci tam lezia ako na obrovskom pikniku (ono to piknik aj naozaj je), na travniku... vyzera to tak velke. A nie je. To je to, co ma na New Yorku najviac prekvapovalo. Vsetky zname veci, dobre nasnimane kamerou (vynechavajucou smetne kose a drotene pletivo na opacnom konci), posobia tak velke. A v skutocnosti je ta luka ako dva futbalove stadiony.
Socha slobody detto. Cakala som kolos. Teda nie zrovna eiffelovku, ale nieco velke. Nie zeby nebola velka. Ale nebola TAK velka.
Okrem tej najznamejsej luky, v parku najdete kopec zakuti. Dokonca pekne naaranzovane namesticko s fontankami a zdobenym schodistom. Vysadene kriky, aby spolu ladili. Mosty ponad jazera. Mozete si zaliezt pod prevysnute vetvy stromov... Apropo – vevericky. Pamatate sa na Scratta z Doby ladovej? Tak tych tam bolo neurekom. Kazdy jeden park v New Yorku, ci Washingtone (boli sme aj tam), je plny vevericiek. Ked si klumnete a tvarite sa, ze im nieco podavate, lebo hadzete, okamzite spozorneju a prihrnu sa s nadsenim v malych ockach – turista = jedlo!
Okrem ineho si niektori zalubenci myslia, ze v tych zakutiach si ich nikto nevsimne. Ale to nerataju so zvedavou turistkou, ktorej kamera priblizuje niekolkonasobne. Takze ked zmercila v altanku cudny podzrivy pohyb, priblizila si ho. A hopla – Sex v meste.

No to stale nevylucuje, ze duch tohto mesta mi akosi unikol. Akoby tomu mestu v tej hektike unikla dusa. Snad je chyba v historii. Mesto je celkom dost stare. Ak si berie za korene aj indianskych osadnikov, tak hodne stare. Ale vzhladom ma maximalne 100 rokov. Akoby si vykorenilo korene.
Mozno je prilis roznorode.
Mozno je to v ludoch, co tam ziju.
Mozno som prilis Europanka, mozno prilis dieta stredneho slovenskeho malomesta. Mozno je hacik v tom. Ale New York mi nesadol. Nie celkom. Nie je to antipatia. Dokazala by som tam zit. Ale tesila by som sa kazdy raz, co by som odtial niekam vypadla.
V tomto sme sa s manzelom nezhodli – jemu sa mesto pacilo velmi. A bez vahania by sa tam stahoval.