Som rada babkou

Dieta, ktore sme v sobotu pod zamienkou dokoncenia auditu odlifrovali "z cesty" sa malo vratit az dnes podvecer, tak sme sa s Luciou rozhodli, ze sa pojdeme trochu venovat "americkej kulture" - rozumej shoppingovat. Okrem ineho sme sa mali zastavit aj v babatkovskom obchode, lebo Lucia potrebovala aj cosi pre malicku Zoe.
No deti moje, to ja som bola hadam blazenejsia, ako vo vsetkych tych ostatnych obchodoch, co sme ich v ten den navstivili dokopy.
Sortiment, ktory sa spaja s detmi a babatkami ma vzdy fascinoval - samozrejme, v prvom rade hracky, ale nielen tie. Euforicke stavy vo mne vyvolavaju aj vsetky tie ostatne, zdanlivo uplne bezne potrebnosti (a niekedy aj nepotrebnosti), co suvisia so starostlivostou o babatka.
Uz ked sa narodili a vyrastali moje deti, bolo dost vela vsakovakych dovtedy nevidanych noviniek (aj ked tasku na buginu som si musela usit sama - bola som rada, ze sa mi cez svagra podarilo v Madarsku zohnat buginu Made in GB - na tie casy u nas nevidanu-neslychanu s takymi vymozenostami, ze mi ju zavideli vsetky kamosky) - ale to co maju k dispozicii dnesne maminky a ich drobcovia je neskutocne fascinujuce.
Som presvedcena, ze mnoho z tych veci, co obdivujem tu (ci uz v obchodoch, alebo priamo doma u Lucie) je dostupnych aj u nas, ale ja zatial doma ziadne vnucata nemam a tak nemam (zatial) ani velmi nastudovane, co nas trh ponuka.
Uz som (boze toto je pre man tak typicke ) spominala, aj fotky som tu dokonca mala, ako sa mi velmi paci vanicka co v nej prcka najmensieho kupeme - je v nej zavesene nieco ako "hojdacia siet", bambulo si tam pohodlne a bezpecne lezka a kupajuci ma obe ruky volne. Ale uplne najviac sa mi paci, ze ma na dne stupel, cim odpada vylievanie vody (a pripadne s nou aj dietata - ako hovori one zname "rceni"). Otvorim stupel, voda odtecie a potom uz len prazdnu (a hlavne lahku) vanicku odlozim kam treba. Od Alexandrinych cias k vanicke pribudol dalsi doplnok - korytnacka, ktora ma hore v pancieriku display, co povie kolko ma voda stupnov a farebne svetielko indikujuce (asi pre tych, co nevedia citat ) vhodnost teploty vody: oranzova - este ee, zelena - fcul ano a cervena - uz zase ee.
Dalsia vec, ktora mi tak vyslovene udrela do oci a ma moje hlboke sympatie je chlpata (rozumej plysova) ruzova chobotnica, ktora v sebe skryva plastovy sacok naplneny akousi tekutinou, obycajne prebyva v mraznicke a ked sa stane nejaky uraz (niekto nevyberie zakrutu okolo rohu stola, nechyti toho zajacika, co mu utekal popod nohy a pod.), tak rychlo odtial vybehne a pekne schladi bolacku, aby na nej nenavrel "typel". Ked si tak spominam, ako Barca potom co som na jej udretu hlavu vytiahla noz z pribornika (tak to robila moja mama aj babka) zacala vrestat este viac, ako po samotnom udreti a ja som potom v nahlosti a panike, hladajuc nahradne riesenie, vytiahla prvy balicek z mrazaku, co mi skocil do ruky - tak si myslim, ze neregistraciou tohto "objavu" na patentovom urade som asi prisla o dost velke peniaze.
Dalsia babatkovska vec, ktora ma fascinuje je Luciina odsavacka mlieka. Nie iba preto, ze donekonecna opakuje tiez uz na tychto miestach spominanu vetu, ale aj pre jej ine kvality - je elektricka, takze odsavanie nie je unavujuce a ide ako na elektrinu, tak aj na baterky, takze sa da pouzit naozaj uplne vsade. Taska, v ktorej "byva" ma este aj specialne "chladiace" oddelenie, kde maminka moze skladovat mliecko po cely den kym pride domov z prace a potom ho odlozi do ozajstnej chladnicky.
Je toho naozaj veeeelmi vela, niektore z tych veci su vyslovene uzitocne, ine menej, ale vsetky su "fascinujuce" a to sme este len u tych "praktickosti".
Ked pride na hracky - to len teprve zacina ta prava zabava. Aj ked stale tvrdim, ze toho maju prehnane vela (moje tri deti toho dokopy nikdy nemali snad ani tretinu), nic to nemeni na fakte, ze ma vsetky tie veci privadzaju do vytrzenia. Lebo hracky, to je moje! Tak sa potom rochim ako prasa v zite, ked sa hrame raz s plastelinou a vsetkymi tymi "doplnkmi" na formovanie, tvarovanie, pretlacanie, potom o chvilu neskor zase zasadneme k malemu stoliku a putime sa do "caju o piatej" servirovaneho v nadobach presne kopirujucich Disneyho "Krasku a zviera", odtial sa presunieme (na plysovom hojdacom koniku) na hrad niektorej zo starych dobrych princezien (Snehulienka, Popoluska ci Sipkova Ruzenka), kde sa skraslujeme pri hovoriacom toaletnom stoliku, aby sme sa v zapati stali rockovymi hviezdami a produkovali uzasne gitarove sola (tu, tu, tu, tutu tu tutu ), potom sa chvilu skludnime pri nejakej spolocenskej hre ci vymalovankach, rozoberieme vztahy medzi jednotlivymi superhrdinami (Superman, Catwoma, Batman a spol. ), pohojdame babiku v koliske a tesne pred zaspatim si este robime plany, ako sa na druhy den budeme vozit v Barbie - dzipe.
No - ak mam byt uprimna, neviem kto ma z toho vsetkeho vacsiu radost, ci Alex, ci ja. Skratka a dobre - som rada babkou a nie iba preto, ze milujem svoje vnucky ...