Deti a výchova

Baby potrebujem zasa poradiť s tým naším malým huncútom. Tentoraz však nič nevyviedol, ale ....
Zašli sme dnes na zápis do škôlky čo máme tu v mestskej časti (podotýkam najbližšia iná je nejakých 14 km), škôlka je krásna ale ... z riaditeľky som nadobudla strašný dojem, učiteľky vyzerali celkom milé.
Teda v čom to bolo ..... vošli sme ku nej do kanclu a malý (moje zlaté ADHD dieťa) sa hneď realizoval, vyliezol na stoličku vzal si ceruzku a počmáral jej obal. Zagánila na neho.... Pri debate som spomenula že je hyperaktívny, zasa na mňa čudne pozrela a keď nám šla ukazovať triedy (boli sme aj s kamoškou a jej synom - pokojnučké ideálne dieťa - doslova vzor) tak začala že hyperaktivita si vyžaduje viac práce a bla bla bla že bude musieť ku psychologičke, načo som jej povedala že sme už objednaní - diky KAMI za kontakt(myslela si že ma tým nejako poníži alebo čo, no zostala zaskočená)....

Dnes vo velkej snahe co najrychlejsie zbuchat obed sa mi podarilo vyliat vodu z plechu, v kt. som davala do rury piect kura a zahresila som tlmene: J.... naco dobehol moj starsi chlapcek, pozrel mi sibalskymi ockami do mojich a spytal sa nevinnym hlaskom: J.... ti narod ?
Hned som si v duchu nadala za tych par vyklznutych nadavok, ale aj do smiechu mi bolo....
Hresia aj tie vase co zacuju?

Ahojte dievčatá...určite sa to stalo aj nejednej z vás a dúfam,že mi niektorá z vás poradí.Moja šikovná dcérka ,ktorá by stále len kreslila, našla pero.A to sa nemalo stať..Prídem do obývačky,pozriem na ňu a ona hodila na mňa taký pekný previnilý výraz,že som začala hľadať,čo sa stalo.A aj som našla...popísala mi perom celú fotelku.Prosím vás,nemáte niekto nejaký osvedčený recept ako to vyčistiť?Skúšala som už kadečo,ale nič nezabralo...Skoro som zabudla..je to ekokoža.Ďakujem veľmi pekne...

Chcela by som vám napísať niečo pre pobavenie, trocha humoru do všedného dňa.
V nedeľu poobede som zostala s dcérou Barborkou (4 r.) sama doma, (náš tatino odišiel do práce), lepšie povedané zostala som sama doma ja, Barborka bola vonku na ihrisku. Po 45 min. prišla domov, že jej už je zima. Vravím v poriadku, nech sa vyzlečie, uloží si veci atď. Ešte som to nestihla dopovedať už bola vyzlečená, veci uložené. Zrazu len kričí idem cikať, vravím choď. Už som ju chcela ísť utrieť keď vraví, utriem sa sama. Zostávam v šoku, aké je to dieťa dnes samostatné, nestačím sa diviť.

Nadisiel nas velky den, nastupu do skolky. Marko sa medzi deticky tesil, ako to zhruba chodi v skolke vedel z materskeho centra.
Vybrala som skolku, ktora bola z skusenosti znamych dobra hodnotenim...
Rano sme dorazili na siedmu.
Priestory su ubohe, ale vascina skolok je este v totalitnom vyzore, aspon tie u nas...
Proste nic moc, bola som sklamana triedou a este viac ucitelkou ku ktorej nas priradili.
Vypisali sme papiere, tel. cisla, maly sa hral s hrackami, spokojne bez hluku.
Nic sa nedialo do chvile, kym ucitelka nezacala s jeho hodnotenim. To sme tam boli asi desat minut.
"Hrozne rozprava, my tu mame vascich recnikov... je to dost slabe."

Čítala som Vaše rady, naozaj sme ich s manželom prebrali a začali sme hneď aj uvažovať že naša ratolesť dostane detskú izbu.... rátali sme, ako by to vyšlo momentálne čo najlacnejšie, pomaly dohadovali termín, kedy sa do toho pustíme.....
Noc zo soboty na nedeľu bola taká "desná" a navyše poobede sme sa vybrali kúpiť plienky a malý sa správal príšerne..... ŽE ... keď sme sa vrátili z nákupu, nedeľa - nenedeľa - pustili sme sa do sťahovania skriniek (našťastie máme málo nábytku a posteľ pre syna bola už dávno kúpená). Po dvoch hodinách mordovania ... výsledok? DETSKÁ IZBA ... síce ešte zopár vecí ako poličky a tak chýba dokončiť ale TO SÚ DETAILY.... malý mal z toho "hokej" , keď šlo do tuhého že ideme spinkať, bral vankúš a chcel ísť spať na staré miesto, ale nakoniec sme to zvládli a zaspinkal v novej izbičke....

Ahojte ..... skúsite poradiť? Synátor - bude mať skoro dva roky, s diagnózou ADHD - teda hyperaktívny - začína byť čím ďalej tým viac agresívny. Nieže by bil detičky, to nie , v žiadnom prípade, má strašne rád spoločnosť, ale ..... bije nás, teda vlastne kope. Keď sa mu niečo nepáči, tak strašne kope, hryzie, bije nás. V noci spí s nami -kedysi sme riešili priestorový problém, potom problém "živého spánku" (spí strašne aktívne, v postielke sa doudieral, nepomohlo ani hniezdo, z postele zvykne spadnúť, tak spí medzi nami), priestoru má dosť, kedže máme dokopy manželskú postel+ jeho válendu ---- ale noc sa končí modrinami mňa aj manžela....

Babenky, pred 20 minútami som sa dozvedela, že som v hodnotiacej komisii na karnevale.

Ha, lenže: ako mám ja rozhodovať, ktorá maska je najsamfasa? Poradte mi: mám uprednostniť tie, ktoré boli robené svojpomocne pred tými hotovo kupovanými alebo ako? A mne bude ľúto tých "nevyhratých" masiek! Vraj aj mám porozmýšľať nad priebehom, príp. disciplínami. Naposledy som absolvovala niečo podobné asi vo svojich 12 rokoch a to je, hold, už dosť dávno. Viem že sme sa každá maska predstavili, potom niečo ako básničky a pesničky popredvádzali a potom... Potom by malo ešte niečo byť? Poradťe mi prosím, vy máte viac a rozhodne čerstvejšie skúsenosti ako ja. Príp. nejaké nápady mi dohodťe, nech sa môžem patrične pochváliť cudzím perím.

Stalo sa to pred pár rokmi, ale pamätám si to akoby to bolo dnes. Z hlavného hrdinu je už veľký školák.
Ja hrdá mama vtedy 3-týždňového chlápätka som sa na pozvanie dostavila k detskej lekárke do "poradne". So širokým úsmevom som sa nahrnula do ambulancie ukázať ako sme narástli, ako priberáme, papkáme...Po zbežnej prehliadke môjho syna, lekárka iba sucho skonštatovala: " Milá mamička, vaše dieťa má predčasne zrastenú veľkú fontanelu". Nechápavo som na ňu vyvalila oči."To znamená," pokračovala lekárka, "že mu prestane rásť lebka a zastaví sa vývoj mozgu." Podlomili sa mi kolená, v ušiach mi hučalo a do očí sa mi tlačili slzy. Po tomto citlivom konštatovaní ma milá pani doktorka vypoklonkovala z ordinácie, vraj budeme to sledovať. Neviem ako som prišla domov. Svet sa mi zrútil. Prečo ja? Prečo môj maličký? Nechápala som.