Deti a výchova

Mam 2.5rocneho synceka. Zdrave, mile, zlate dieta- ale v mnohych situaciach velmi bojazlive. Place pri navstevach u lekara, place u kadernicky, boji sa vyssich statnych chlapov. Sialene place, ak nas okolnosti donutia odviest sa aj na kratku vzdialenost v cudzom aute. Vyskusala som zvysovanie sebavedomia formou pochvaly a uznania. Vzdy dopredu popisujem situaciu, do ktorej ideme. Na lekarku a kadernicku sa doma bezne hravame, citame si knizky o nich. S tatom a 2 dedkami, bratrancami a ujami sa hravame tak casto, ako je to mozne. V nasom vlastnom aute vydrzal bez problemov 8hod cestu.

Už naozaj neviem ako dalej, nemám ani silu už rozmýšlať nad tým čo robím zle a čo nie. Teraz mám problém s mojím 3ročným synom. Niekedy sa pýtam sama seba komu som tak v živote uzblížila ked ma boh tak tresce. možno krutý výrok, ale už som fakt na nervy. Síce mi dal boh krásneho a zdravého syna, ale poslušnosť sa mu tuším už neušla. Skúšala som podobrom, s milím úsmevom, ale aj s nervamy a bitkou a krikom... stále nič, to decko si robí čo chce.

Ahojte mile nanic mamy , mozno to co tu napisem bude vyznievat vseliako , ale uz ma to dost dlhu dobu trapi a bojujem s tym ........ .Moj syn 6 rocny je neskutocny introvert , od malicka bol tichucky , a rozpravat zacal , ked mal tri roky , ale aj to svoje slovicka,no dala som ho do skôlky ucitelky mame zlate takze som sa nebala .

Ahoj.... tak akosi som sa dnes rozhodla troska sa vypísať zo svojho problému....mám už dve takmer dospelé deti syna 19,5 a dcéru 17 .Človek sa o to celý život stará, dá tomu aj nemožné a naraz sa objaví v blízkosi ,,dáka ,, slečna ktorá sa tvárui akoby mala všetku múdrosť sveta a v hlave Vášho syna nastáva totálny chaos.....všetci naokolo mu krivdíme, všetci s

Ja mám každé ráno tú milú povinnosť zobudiť svoje dieťa a odvliecť ho do škôlky. Barborka má 5 rokov a patrí k nočným sovám. To znamená, že večer je najčulejšia, najviac sa potrebuje hrať s Barbiarmi a kresliť si, prípadne spraviť ešte niečo strašne dôležité, čo by nedočkalo do rána.

Nejde o klasické nejedenie, ale vyberanie jedla. Vajíčka, cibuľa, cesnak, rajčiny, fazuľa, syr atď.-to je pre našu slečnu (4,5r.) úplné tabu a to v akejkoľvek úprave (kuchynskej). Najviac čo ma na tom trápi je, že potrebuje niektoré tieto potraviny, nakoľko obsahujú vitamíny, minerály...., ktoré sú potrebné pre jej obranyschopnosť (neustále angíny, nádchy-nepomáhajú ani umelé vitamíny), rast a vývoj. Ďalšou vecou je, že ma už prestáva baviť vyberať jej tieto potraviny z jedla, alebo vymýšľať niečo, čo bude jesť bez problémov.

Včera večer som v časopise Zdravie, čítala článok o Veronike Žílkovej. Zostala som dosť prekvapená, lebo je opäť tehotná. Čaká piate dieťa vo veku cca štyridsať päť rokov (pred dvoma rokmi sa jej narodila malá slečna) a to má dve deti v pestúnskej starostlivosti, stále hrá v divadle, v telke, venuje sa charite...

Milá Vea,
rodila som takmer v 35-ke a po skúsenostiach s inými deťmi aj ako Óper-ka saučím všetko odznova na vlastnom synovi.Nie je (zatiaľ)ADHD no je veľmi temperamentný.Genetika to asi nebude,my s partnerom sme pohodový ľudia.Po narodení som ho uspávala na prsníku až do dvoch rokov aj to bolo takmer vždy v pohybe pri spievani ľudových piesni.Narodil sa štvorkilový a mesačne priberal kilo, bola to fuška.Často mi pomáhal uspať ho na rukách tatino a večer som zaspávala pri ňom.Spíme v spálni na posteli 2x2m,malý má priestor a ja modriny.Partner spí v
izbe vedľa(trpí bruxizmom- škrípaním zubov).Dnes má Sebino takmer 4 roky 105cm a 20kg.Spí málo večer zaspáva pred

Ahoj baby.Dnes som objavila túto stránku a som nesmierne šťastná. Po 15 rokoch mám 15 mesačného synčeka a kopu vecí som už zabudla. Napr. Asi týždeň nás náš malý bije,škriabe, štípe.Snažila som sa slovkom "nesmieš", keďže na ostatné to zaberá, ale tu nič. Tak mu to moja staršia dcéra skúsila symbolicky odplácať - samozrejme mal z toho šou.Keď som skúsila pri slove nesmieš, dať mu aj po plienkach - tiež nepomohlo.Myslíte, že pomôže nevšímať si to, alebo čo máme robiť s malým bitkárom?Dík za nápady.Andrea