Deti a výchova

Dnes, sediac u lekára a čakajúc na recept s Clostibegytom a veriac, že sa druhé bábo podarí čo najskôr (lekárovi som sľúbila veľkú čokoládu, keď sa to podarí čo najskôr) - som uvažovala o tom, ako vlastne žijeme ... mám na mysli finačnú stránku....
Premietla som si v hlave naše príjmy a hlavne naše výdaje, splátky a podobne a prišla som na to, že odkedy máme syna, žijeme vlastne iba na dlh - splácame hypotéku, platíme pôžičku a občas zalezieme aj do mínusu na debetnej platobnej karte. Zarába iba manžel, kedže ja si užívam "dovolenku" za 4430 Sk (cca????)A pritom kupujem najnutnejšie veci, ako plienky, mlieko (kedže náš syn vypije skoro liter mlieka denne), zelenina, ovocie, maso..... Iné sa kúpi iba keď už to "visí nad pripasťou"....

Moja čochvíľa trinástka, má teraz obdobie, keď sa hrá na bankárku. Moja babka konštatovala, že je veľmi detská a ja na to, nech jej to vydrží čo najdlhšie, život ju ešte neraz potrápi. Ono je to tým, že má troch mladších súrodencov a dosť sa izolujú tu na dedine.

Vrátim sa k tej bankárke. Založila si bežnú banku, poskytuje úvery, ráta úroky, vypisuje tlačivá ... Inak dávnejšie spomínala, že chce pracovať v banke...
Jej bratia sa zatiaľ ešte neprejavili, ale starší chce určite veľa zarábať, hlavne ľahko, aby mohol mať doma stádo tigrov a auto Lamborginy (netuším ako sa to píše.)

Už som tu čo to pospomínala o mojej kríze stredného veku, ktorá čiastočne súvisi aj s mojou neschopnosťou zvládať moje kobylky. Jedným z každodenných problémov je, ani nie tak ich nepočúvanie ako nepočutie prosby o pomoc. Sme naozaj veľká rodina o do domácich prác sa musia zapájať všetci, potom to vyzerá ako vyzerá. Len vždy sa to márne snažím vysvetliť naším deťom, lebo vzápätí spustia svoje "Prečo všetko musím ja, a prečo nie ostatní. Ja som už dnes urobil, -a toto, toto, ... a oni nič. Ja teraz nemôžem ja si musím aj niekedy oddýchnuť od školy. Vtedy bola iná doba, keď vy ste doma pomáhali...." Tu sa fantázii medze nekladú.

Dôležité:
Ve své dceři vidí matka znovu počátek svého vlastního života. Proto má dcéra na matku tak veliký vliv. A to, jaký má matka postoj k vlastnímu životu, má veliký vliv na její vztah k dceři.

Urobím vám výcuc jednej milej knihy od autora Steva Biddulpha, možno sa niekde uvidíte, možno sa utvrdíte v správnosti svojej výchovy, prípadne to nenápadne prečítate svojej polovičke.
Ja som svojmu čítala niektoré časti, lebo si neuvedomuje dostatočne svoju dôležitosť pri výchove nášho syna, smial sa, ale ja som to videla na synovi, keď neraz večer poplakoval na parapete "kedy už príde tatik".
Nebudem to prekladať, originál je originál.

Naše deti mi nedovolia zaspať na vavrínoch. Zhýčkaná relatívne pokľudným priebehom prázdnin so štyrmi deťmi a jedným manželom doma, som si myslela aké mám úžasné deti a že to leto celkom slušne zbehlo. Moje kobylky sa ani za počítačom nehrajú celé dni, krásne legové domy stavajú, s Martinkou mi pomáhajú ...

Moja ilúzia sa začala rúcať, keď sa vrátili s vikendového výletu. Najprv sa moji chlapi začali "žrať", koľko do nich vošlo. To jest starší podrýval, mladší pľuval a mečal ... A dnes mi až zostával rozum stáť, nad šialenstvom, čo moje tri deti spustili.