Včera som sa opäť raz presvedčila, že neochota ľudí niekedy prevláda viac ako ochota niekomu pomôcť. A pritom išlo len o drobnosť. V poslednej dobe totižto dobieham na vlak na poslednú chvíľu a tak sa vždy postavím do chodbičky vo vagóne ktorý je určený pre deti a ich rodičov.
...nejde to. Proste to nejde. Nech sa akokoľvek snažím, nedokážem to.
Od pondelkového rána som zase na nervy.
Ivanka. To nádherné múdre dievčisko, moja dcéra, hlavatá baranica šmrncnutá genetikou svojej matky i otca, obľúbená v kolektíve.....a mňa, jej matku, napadlo:
" Kristepane, ako ťa neznášam......."
ja sa už fakt cítim ako blázon. neviem či mam doma ešte jedného "neviditeľného pomocníka" alebo som súca do blázinca. minule sme prišli z vonku aj s malým a nechala som ho spať na posteli, len čiapočku som mu dala dole. nikdy ho nenechávam spať s čiapkou,lebo mu padá na noštek a na očká ked zaspí.
Mám obrovský problém zo spolužiakom mojej dcéry a jeho matky.Bývame v jednom dome.Chlapec si neustále vymýšla na moju dcéru ako mu strašne ubližuje ,robí mu zle,a pritom to nie je pravda.
ahojte,chcela by som vedieť aj vaše skúsenosti s menštruáciou po pôrode. ja som ju dostala po mesiaci od skončení šestonedelia. a odvtedy je to horor. nikdy som ju nemala pravidelne, tak +- dva dni, ale stále bola rovnaká, žiadne bolesti, nič.
vravím si, jaj to bolo. A napadá mi, čo všetko by som spravila inak "mať tento rozum".
