Neplánovane som sa tento rok ocitla znova v Liptovskom Jáne. Rovnako ako na jar, aj tentokrát pršalo. Alebo možno práve pre ten dážď sme sa vybrali do Jánskej doliny, lebo je tam čo vidieť aj v daždi
Už dlhšie mnou nahlodával pocit viny, že chodíme po svete a ešte sme neboli pozrieť voľajaké pralesy na východe republiky. Na to, že pochádzam z týchto končín, to bola celkom hanba.
Vrátila som sa na miesto činu. Po nejakých pätnástich rokoch, znova dozrel čas na väčší úlet od všetkých a všetkého... Najlepšie na to istom mieste, v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy.
Koncom prázdnin som vyhlásila generálny štrajk a vybrala sa na pár dní, ozaj len jeden, zotaviť sa z prázdnin. Výlet som plánovala v hodine dvanástej, takže som šla na istotu.
Na Krakovu hoľu sme vyrazili od Demänovskej jaskyne slobody smerom cez Pusté, potom na Machnaté sedlo, odtiaľ na Krakovu hoľu. Z Krakovej späť na Machnaté, odtiaľ do Iľanovského sedla ...
Na svete existuje veľa miest, z ktorých sa mi odchádzalo ťažko, lebo mi bolo ľúto, že musím opustiť takú krásnu a pokojnú atmosféru. Kvačianska dolina a mlyny Oblazy, sú také miesto.
Havránok stojí na mieste keltského sídliska a je významným archeologickým náleziskom. Nájdete v ňom rekonštrukcie obytných, obranných a rituálnych stavieb z mladšej doby železnej.
Ďalší krásny víkend! Bolo by ho veľká škoda nevyužiť. A tak sa rodinka úžasných opäť vybrala do hôr. Ak v krátkosti zhrnúť tak asi takto: Tropickú sobotu sa nám podarilo prežiť. Urobili sme asi 16.000 krokov. Boli sme poučení o Jánošikových posledných dňoch života a tiež o tom, že keď budeme jesť veľa hranoliek dopadneme ako Michael
